COVID-19

Koronavírusové ochorenie 2019 (COVID-19, Coronavirus disease 2019)

Zhrnutie

COVID-19 je infekčné ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2, ktorý patrí medzi korona vírusy. Je nebezpečné, pretože jeho inkubačná doba je pomerne dlhá (čo čiastočne vysvetľuje, prečo sa rozšírilo viac ako ostatné koronavírusy). Ľudia, ktorí sú už infikovaní, môžu vyzerať a cítiť sa zdravo, takže nepraktizujú žiadne opatrenia proti šíreniu vírusu. Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, podobne ako chrípka. Osvedčenou a spoľahlivou metódou ochrany je dôkladné umývanie rúk a nedotýkanie sa úst, nosa a očí.
Prvotné príznaky sú podobné klasicekj chrípke: mierne zvýšená teplota až horúčka, kašeľ, kýchanie, môžu sa objaviť bolesti hlavy a kĺbov, únava a pocit celkovej nepohody.

Medicínske upozornenie!

Zapamätajte si tieto 4 veci, ktoré skutočne pomáhajú:

1. Umývanie rúk aspoň 20 sekúnd, často v priebehu dňa

Prieskumy ukazujú, že iba 5 % ľudí si umýva ruky dostatočne dlho (aspoň 20 sekúnd) na to, aby zmyli pôvodcov infekčných ochorení(3), hoci je to veľmi dôležité na zníženie prenosu baktérií a vírusov (stačí používať obyčajné mydlo, nemusí byť antibakteriálne).(1,2,4,5) Mnoho ľudí si potom dôsledne neosuší ruky a vlhké ruky zvyšujú riziko prenosu infekcie.(6) Mnohí  si ruky neumývajú vôbec ani po močení.(7)

A čo dezinfekčné prostriedky na ruky? Tie sú dobrým doplnkom, ale nie sú náhradou za umývanie rúk. Na druhej strane koronavírusy patria medzi „obalené vírusy“, ktoré majú lipidový povlak s hrotmi umožňujúcimi ľahšiu väzbu na cieľové tkanivá. Vďaka tomuto povlaku sú koronavírusy náchylnejšie na dezinfekčné prostriedky na báze alkoholu (vrátane dezinfekčných prostriedkov a utierok na ruky), ako vírusy bez povlaku. Na druhej strane, aj keď dezinfekčné prostriedky na ruky majú určitú účinnosť,(8) ich použitím sa odstráni menej vírusových častíc ako dôkladným umytím rúk. Je to spôsobené trením rúk a nalievaním vody, ktorá zmyje špinu, nesúcu nechcené „zvieratká“. (9) (10)

2. Nedotýkajte sa úst, očí ani nosa

Toto sú hlavné spôsoby prenosu.  Vaše ruky zbierajú vírusy z kľučiek, podávaním si rúk a dotýkaním sa stoviek rôznych predmetov obsahujúcich infekčné častice.(11) (12) (13) Keď kašlete alebo kýchate, zakryte si ústa vreckovkou alebo vnútrom ramena. Ak ste chorí, zvážte použitie rúška na ochranu ostatných, pretože zakrytie úst rukou alebo ramenom umožňuje šírenie veľkého množstva kvapiek obsahujúcich vírus, či baktérie. Nie je vhodné zakrývať si ústa holou dlaňou, pretože vírusy a baktérie zanecháte na všetkom, čoho sa následne dotknete.(14) Ak nie ste chorí, nekupujte si rúška, pretože tie vás dostatočne neochránia. Sú určené pre chorých, aby zabránili šíreniu choroboplodných zárodkov z ich dýchacích ciest do okolia. Ak sa musíte dlhšiu dobu pohybovať medzi chorými, použite respirátor (masku s filtrom), ktorý vás ochráni lepšie.

3. Minimalizujte styk s chorými a čas strávený v ich prítomnosti

Na pochopenie tohto bodu nepotrebujete vedecké výskumy. Načo pokúšať osud? Čím viac času strávite v prítomnosti nakazeného človeka a čím bližšie pri ňom budete, tým vyššia je šanca, že sa nakazíte.

4. Ak sa cítite chorí, obráťte sa na svojho lekára

Aj keď nebudete vedieť, či máte nádchu, sezónnu chrípku alebo COVID-19, zdravotnícki pracovníci budú schopní určiť diagnózu (bez ohľadu na dostupnosť testov) a v prípade potreby vám poskytnú primerané rady a lekársku starostlivosť. Primerané rady a včasná starostlivosť sú rozhodujúce pre to, aby sa predišlo najhorším následkom, ako poškodenie pľúc alebo smrť. COVID-19 začína miernym kašľom a horúčkou, ktoré sa môžu rýchlo zmeniť na zápal pľúc(15) (16).

Zapamätajte si tieto 4 pojmy súvisiace s vírusom:

1. SARS—CoV-2

Vírus, ktorý sa momentálne šíri sa nevolá COVID-19. COVID-19 je infekčná choroba spôsobená týmto vírusom. Vírus sa volá SARS-CoV-2, pretože je geneticky podobný na originálny SARS vírus. SARS je skratka od anglického názvu Severe Acute Respiratory Syndrome  (Ťažký akútny respiračný syndróm). SARS-CoV-2 je skratka názvu (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2).(17) 

Pravdepodobne existujú dva typy tohto vírusu: agresívnejší typ (ktorý sa veľmi často vyskytoval v počiatočných štádiách prepuknutia choroby vo Wuhan v Číne, ale potom sa jeho výskyt znížil na približne 70 % prípadov) a menej agresívny typ (ktorého výskyt sa od začiatku zvýšil a v súčasnosti predstavuje okolo 30 % prípadov).(18)

2. COVID-19

Existuje sedem koronavírusov, ktoré môžu vyvolať ochorenie u ľudí. Najzávažnejšie tri z týchto chorôb sú SARS, MERS a COVID-19.(19) Epidémia COVID-19 z roku 2020 je pozoruhodná, pretože je to nový vírus, ktorý sa u ľudí šíri oveľa rýchlejšie a širšie po celom svete ako SARS alebo MERS, pričom miera úmrtnosti sa javí vyššia ako v prípade sezónnej chrípky.(20) (21) Ostatné štyri koronavírusy (nazývané HCoV 229E, NL63, OC43 a HKU1) sú už dlho celosvetovo rozšírené a u dospelých spôsobujú 10–30 % všetkých infekcií horných dýchacích ciest.(22)

3. Inkubačná doba

Inkubačná doba tohto vírusu bola zaznamenávaná v rozsahu 2-14 dní, s mediánom 5-6 dní. Jedna prípadová štúdia zaznamenala inkubačnú dobu prekračujúcu 24 dní, ale tento údaj nebol spoľahlivo preverený.(26)(27) Z toho vyplýva, že môžete byť infikovaný pomerne dlhú dobu bez toho, aby ste sa cítili chorý. Preto je dôležité časté a dôsledné umývanie rúk a tiež vykonávanie ostatných opatrení na zabránenie šírenia vírusu aj keď sa cítite zdravý.

4. Vírusová záťaž

Ak máte v tele škodlivý vírus, je dôležité, aby ho bolo čo najmenej. Vírusová záťaž je definovaná ako množstvo vírusov na jednotku objemu tekutiny (krvi, hlienov v krku). U choroby COVID-19 sa zdá, že vírusová záťaž vrcholí na 5-6 deň po objavení príznakov. Aj ľudia bez príznakov môžu mať veľkú vírusovú záťaž, čo znamená, že takáto osoba môže šíriť vírus už pred objavením prvých symptómov.(28)

Dôležitá je minimalizácia vystavovania sa vírusu, čím sa zníži vírusové zaťaženie. Dosiahnuť sa to dá vyhýbaním sa chorým ľuďom, častým umývaním rúk trvajúcim najmenej 20 sekúnd a nedotýkaním sa úst, nosa a očí.

Je možné znížiť riziko ochorenia prostredníctvom výživových doplnkov alebo stravy?

Výživové doplnky

Nikto presne nevie ako pri koronavíruse zaberajú doplnky účinné proti chrípke a nachladnutiu. Vírus SARS-CoV-2, je príliš nový a štrukturálne odlišný od vírusov spôsobujúcich chrípku, či prechladnutie. Ako najlepšia prevencia sa momentálne javí časté umývanie rúk. Ak sa cítite chorý, riaďte sa pokynmi lekára. Ak máte podozrenie na COVID-19, nespoliehajte sa na doplnky! Kontaktujte lekára a získajte odbornú lekársku starostlivosť.

Nasledujúce doplnky pomáhajú pri chrípke a prechladnutí a môžu byť užitočné aj pre vás, pretože väčšina ľudí, ktorí sa v súčasnosti cítia chorí (začiatkom marca 2020), bude mať nachladnutie alebo chrípku, nie COVID-19.

Výživové doplnky so stredne silnými vedeckými dôkazmi o účinnosti proti chrípke a nachladnutiu:

Vitamín C skracuje dĺžku trvania a znižuje závažnosť príznakov nachladnutia, ak ho pravidelne užívate už pred nachladnutím. Účinný je najmä u starších ľudí a športovcov. (29) (30) (31) (32)

Vitamín D pomáha predchádzať infekciám horných dýchacích ciest.(33) (34) (35) (36) Počas zimy trávime veľa času v interiéri a sezónna chrípka má vynikajúce podmienky na šírenie – ľahší prenos vírusu v uzavretých miestnostiach a nedostatok slnka, vďaka ktorému  môže vaša pokožka syntetizovať vitamín D. Navyše slnečné lúče môžu priamo inaktivovať vírusy.(37) (38)

Zinkové perorálne pastilky znižujú závažnosti príznakov a bolesti hrdla. Zinok spomaľuje replikáciu vírusu na zadnej strane hrdla.(39) (40) (41) Prehltnuté tablety nie sú účinné na bolesť hrdla a nosový sprej môže spôsobiť trvalé nežiadúce účinky.(42) Pastilky z octanu zinočnatého môžu byť o niečo účinnejšie ako pastilky z glukonátu zinočnatého, aj keď rozdiel nie je veľmi významný.(41)(43)

Výživové doplnky so slabými alebo iba predbežnými vedeckými dôkazmi o účinnosti proti chrípke a nachladnutiu:

Cesnak – existuje omnoho viac výskumov o jeho antibakteriálnych účinkoch ako o antivírusových.(44) (45) Existuje len obmedzený počet dôkazov o prevencii (ale nie liečbe) bežného prechladnutia.(46)

Echinacea – jej zistené účinky sú veľmi malé.(47) (48)

Baza (bobule) – doteraz existuje len veľmi málo výskumov.(49) (50)

Probiotiká – niektoré špecifické kmene môžu pomôcť pri prevencii, hoci dôkazy nie sú jednoznačné a účinnosť sa môže u jednotlivých ľudí líšiť v dôsledku toho, že každý má iný črevný mikrobióm.(53) (54) (55) (56)

Vplyv výživy a životného štýlu

Stredne silné vedecké dôkazy:

Spánok – nedostatok spánku narúša imunitný systém(62), takže je väčšia pravdepodobnosť, že dostanete chrípku alebo nachladnete.(63)

Menej priemyselne spracované potraviny. Veľké množstvo spracovaných sacharidov a rafinovaných tukov v potrave môže narušiť správnu funkciu imunitného systému.(64) Dokonca aj krátkodobá hyperglykémia (nadbytok cukru v krvi) môže zhoršiť reakciu imunitného systému na infekciu.(65)

Slabé alebo predbežné vedecké dôkazy:

Kloktanie. Niekoľko výskumov naznačuje, že pri niektorých infekciách horných dýchacích ciest je kloktanie prínosné.(66) (67) Kloktanie slanej vody je bežné na úľavu od bolesti v krku, ale dôkazy jeho prínosu sú nedostatočné.

Med. Výskumy na bunkových kultúrach naznačujú jeho protivírusové vlastnosti(68), ale nevykonali sa žiadne výskumy na ľuďoch. Silnejšie sú dôkazy, že med môže pomôcť pri kašľaní.(69) (67) (70)

Pozrite si aj naše príručky o ďalších výživových doplnkoch.

Čo hovorí výskum

Nasledujúci odborný text obsahuje informácie z vedeckých výskumov a môže byť náročnejší na pochopenie. Ak ste hľadali iba základné informácie nemusíte ho čítať.

Pôvod

Zatiaľ nie je známe ako sa vírus SARS-CoV-2 prvýkrát preniesol na ľudí.(71) Počiatočným podozrivým bol šupinavec (Manis pentadactyla), ale nedávne dôkazy spochybňujú túto teóriu.(72) Predpokladá sa, že SARS aj MERS pochádzajú z netopierov, ktoré sa okrem iných patogénov považujú aj za rezervoár pre koronavírusy.(73) (74) Identifikácia zdroja vírusu môže byť dôležitá pri prevencii nových ohnísk.

Medzi ľuďmi sa môže šíriť rôznymi cestami vrátane aerosólových kvapôčok, kontaminovaných povrchov a možno aj fekálno-orálnymi cestami (čo by predstavovalo hrozbu najmä v oblastiach s nízkou hygienou).(75) Zdá sa, že prevažná väčšina prenosu prebieha podobne ako u vírusu chrípky a nádchy (respiračné kvapky a kontaminované povrchy).

Vlastnosti a štruktúra

Koronavírusy sú veľké RNA vírusy s výbežkami na povrchu, vďaka ktorým vyzerajú ako rozmazaný obrys kráľovskej koruny. Preto názov CORONAvirus – „korona“ znamená latinsky koruna.(76) V živočíšnom svete sú bežné a vyskytujú sa často u rôznych živočíchov. Ich účinky zahŕňajú celý rozsah od miernych až po ťažké.

Foto: National Institute of Allergy and
Infectious Diseases

Dve hlavné kategórie koronavírusov u ľudí sú alfa-koronavírus a beta-koronavírus. SARS-CoV-2 je beta-koronavírus, rovnako ako MERS a SARS. V porovnaní so SARS sa zdá, že SARS-CoV-2 je infekčnejší, čo znamená, že má vyšší priemerný počet ľudí infikovaných niekým, kto už bol infikovaný.

Prenosnosť vírusov sa hodnotí základným reprodukčným číslom (R0), t.j. počtom ľudí, ktorí pravdepodobne chytia infekciu od niekoho, kto už bol sám infikovaný. Ak má vírus hodnotu R0 menšiu ako jedna, je pravdepodobné, že vymrie. Odhady R0 pre nový koronavírus sa pohybujú od 1,95 podľa počiatočného odhadu WHO po 2,28 alebo 2,79 (s rozsahom 1,6 – 4,2) odhadovaného inými štúdiami(77) v závislosti od časového bodu a populácie (napr. cestujúci na palube výletnej lode Diamond Princess verzus iné populácie, ktoré nie sú na výletnej lodi).(78) (79) Pre porovnanie, sezónna chrípka má R0=1,28, H1N1 chrípka má R0=1,4 – 1,6(80), vírus, ktorý spôsobil pandémiu chrípky v roku 1918 mal R0 okolo 1,8 a SARS má R0= v rozmedzí 2 – 5.(81)

R0 väčšie ako 1 neznamená, že je nevyhnutná veľká epidémia, alebo že sa vírus bude šíriť nekontrolovateľne. Preventívne opatrenia môžu rýchlosť prenosu obmedziť (napr. sledovanie chorôb, izolácia chorých, zatváranie škôl, bezpečnostné opatrenia na letiskách a v budúcnosti možno imunizácia).(82)

Vplyv na dýchacie orgány

Účinky na pľúca sú veľmi variabilné a zdá sa, že sú rozmanitejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Pri CT-skenoch sa v pľúcach pozorujú znaky svedčiace o nahromadení tekutín alebo zhrubnutí tkaniva v miestach, kde by normálne mali byť vzduchové bubliny. Objavujú sa aj ďalšie vzory v pľúcach, ktoré naznačujú, že príčinou poškodenia tkaniva je zápal pľúc. Ukazuje sa, že COVID-19 má obzvlášť nepriaznivé účinky na dolné dýchacie cesty. Je to dané tým, že hlavný ľudský receptor pre glykoproteín SARS S, nazývaný ľudský angiotenzín  konvertujúci enzým 2 (ACE2 – angiotensin-converting enzyme 2), sa vyskytuje hlavne v dolných dýchacích cestách. Na tento receptor sa potrebuje vírus naviazať, aby mohol vniknúť do bunky a množiť sa v nej. Existujú tri hlavné prejavy pľúcnych príznakov: mierne ochorenie so symptómami horných dýchacích ciest; pneumónia, ktorá nie je život ohrozujúca a ťažká pneumónia so syndrómom akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Posledný prípad môže začať miernymi príznakmi trvajúcimi asi týždeň a potom rýchlo prerásť k ťažkostiam s dýchaním, ktoré si vyžadujú podporu života.(83)

Vplyv na imunitný systém

Pacienti s COVID-19 majú obvykle nízke hladiny lymfocytov, čo môže súvisieť s úmrtnosťou a závažnosťou príznakov.(84)

COVID-19, spolu s MERS a SARS, vykazujú mimoriadne vysoké hladiny prozápalových cytokínov v krvnom sére (vrátane IL1B, IFNy, IP10 a MCP1), čo vyvoláva prudkú zápalovú reakciu. So závažnosťou COVID-19 súvisí masívna nadprodukciou imunitných buniek v reakcii na infekciu týmto vírusom.(85) U pacientov prijatých do nemocníc kvôli COVID-19 je bežná zvýšená hladina CRP.(26) 

Vplyv na tráviaci systém

Na rozdiel od MERS a SARS, kde 20 – 25 % pacientov malo hnačku, u pacientov s COVID-19 sa nevyskytuje toľko gastrointestinálnych problémov.(85)

Vplyv na nervovú sústavu

Niektorí pacienti s COVID-19 vykazujú príznaky súvisiace s nervovou sústavou, ako bolesti hlavy a nevoľnosť. Zdá sa, že vírus SARS-CoV-2 môže u ľudí (a pokusných zvierat) prenikať aj mimo dýchacích ciest a pravdepodobne aj do centrálneho nervového systému. Tým by sa mohlo čiastočne vysvetliť prerastenie respiračných symptómov na akútne respiračné zlyhanie u niektorých pacientov.(86)

Mortalita

Miera úmrtnosti prípadov COVID-19 je neistá a medzinárodné i národné agentúry pre zdravie ju neustále aktualizujú. Zdá sa, že je okolo 2 %. MERS aj SARS mali oveľa vyššiu mortalitu (MERS približne 35 %(87) a SARS približne 10 %).(88) (89) (90)

Vplyv na tehotenstvo

Na základe veľmi obmedzeného počtu prípadov zatiaľ neexistuje dôkaz o prenose vírusu z matky na novonarodené dieťa. V sérii deviatich matiek s COVID-19 nebol prítomný vírus v plodovej vode, pupočníkovej krvi ani vo výteroch z hrdla novorodencov. Vírus sa nenašiel ani vo vzorkách materského mlieka. Počet prípadov je však veľmi malý a všetky matky boli nakazené neskoro v tehotenstve. Účinky infekcie v skoršom štádiu teda nie sú známe.(91)

Literatúra

  1.  a b Del Rio C, Malani PN. 2019 Novel Coronavirus-Important Information for CliniciansJAMA. (2020)
  2.  a b Wong VW, Cowling BJ, Aiello AE. Hand hygiene and risk of influenza virus infections in the community: a systematic review and meta-analysisEpidemiol Infect. (2014)
  3.  a b Borchgrevink CP, Cha J, Kim S. Hand washing practices in a college town environmentJ Environ Health. (2013)
  4.  Kampf G, Kramer A. Epidemiologic background of hand hygiene and evaluation of the most important agents for scrubs and rubsClin Microbiol Rev. (2004)
  5.  Arbogast JW, et al. Impact of a Comprehensive Workplace Hand Hygiene Program on Employer Health Care Insurance Claims and Costs, Absenteeism, and Employee Perceptions and PracticesJ Occup Environ Med. (2016)
  6.  Merry AF, et al. Touch contamination levels during anaesthetic procedures and their relationship to hand hygiene procedures: a clinical auditBr J Anaesth. (2001)
  7.  Jeong JS, et al. A nationwide survey on the hand washing behavior and awarenessJ Prev Med Public Health. (2007)
  8.  Tamimi AH, et al. Impact of an alcohol-based hand sanitizer intervention on the spread of viruses in homesFood Environ Virol. (2014)
  9.  Grayson ML, et al. Efficacy of soap and water and alcohol-based hand-rub preparations against live H1N1 influenza virus on the hands of human volunteersClin Infect Dis. (2009)
  10.  Liu P, et al. Effectiveness of liquid soap and hand sanitizer against Norwalk virus on contaminated handsAppl Environ Microbiol. (2010)
  11.  Lu CW, Liu XF, Jia ZF. 2019-nCoV transmission through the ocular surface must not be ignoredLancet. (2020)
  12.  Otter JA, et al. Transmission of SARS and MERS coronaviruses and influenza virus in healthcare settings: the possible role of dry surface contaminationJ Hosp Infect. (2016)
  13.  Aitken C, Jeffries DJ. Nosocomial spread of viral diseaseClin Microbiol Rev. (2001)
  14.  Zayas G, et al. Effectiveness of cough etiquette maneuvers in disrupting the chain of transmission of infectious respiratory diseasesBMC Public Health. (2013)
  15.  Holshue ML, et al. First Case of 2019 Novel Coronavirus in the United StatesN Engl J Med. (2020)
  16.  Zu ZY, et al. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19): A Perspective from ChinaRadiology. (2020)
  17.  Lai CC, et al. Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2) and coronavirus disease-2019 (COVID-19): The epidemic and the challengesInt J Antimicrob Agents. (2020)
  18.  Tang et al. National Science Review, Mar 2020.
  19.  Corman VM, et al. Hosts and Sources of Endemic Human CoronavirusesAdv Virus Res. (2018)
  20.  a b Iuliano AD, et al. Estimates of global seasonal influenza-associated respiratory mortality: a modelling studyLancet. (2018)
  21.  Peeri NC, et al. The SARS, MERS and novel coronavirus (COVID-19) epidemics, the newest and biggest global health threats: what lessons have we learned?Int J Epidemiol. (2020)
  22.  Paules CI, Marston HD, Fauci AS. Coronavirus Infections-More Than Just the Common ColdJAMA. (2020)
  23.  Fu et al. Infectious Microbes and Diseases. Sep 2019.
  24.  Wu Z, McGoogan JM. Characteristics of and Important Lessons From the Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) Outbreak in China: Summary of a Report of 72 314 Cases From the Chinese Center for Disease Control and PreventionJAMA. (2020)
  25.  Taubenberger JK, Morens DM. 1918 Influenza: the mother of all pandemicsEmerg Infect Dis. (2006)
  26.  a b Bai Y, et al. Presumed Asymptomatic Carrier Transmission of COVID-19JAMA. (2020)
  27.  Ki M, -nCoV TFF. Epidemiologic characteristics of early cases with 2019 novel coronavirus (2019-nCoV) disease in Republic of KoreaEpidemiol Health. (2020)
  28.  Pan Y, et al. Viral load of SARS-CoV-2 in clinical samplesLancet Infect Dis. (2020)
  29.  Ran L, et al. Extra Dose of Vitamin C Based on a Daily Supplementation Shortens the Common Cold: A Meta-Analysis of 9 Randomized Controlled TrialsBiomed Res Int. (2018)
  30.  Hemilä H, Chalker E. Vitamin C for preventing and treating the common coldCochrane Database Syst Rev. (2013)
  31.  Hemilä H. Vitamin C and InfectionsNutrients. (2017)
  32.  Carr AC, Maggini S. Vitamin C and Immune FunctionNutrients. (2017)
  33.  Martineau AR, et al. Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory infections: individual participant data meta-analysisHealth Technol Assess. (2019)
  34.  Aglipay M, et al. Effect of High-Dose vs Standard-Dose Wintertime Vitamin D Supplementation on Viral Upper Respiratory Tract Infections in Young Healthy ChildrenJAMA. (2017)
  35.  Rafiq R, et al. Associations of Serum 25(OH)D Concentrations with Lung Function, Airway Inflammation and Common Cold in the General PopulationNutrients. (2018)
  36.  Telcian AG, et al. Vitamin D increases the antiviral activity of bronchial epithelial cells in vitroAntiviral Res. (2017)
  37.  Acharya B, Thapa K. Indoor Staying During Winter Season Makes People More Susceptible to FluJ Nepal Health Res Counc. (2016)
  38.  Sagripanti JL, Lytle CD. Inactivation of influenza virus by solar radiationPhotochem Photobiol. (2007)
  39.  Hemilä H, et al. Zinc acetate lozenges for treating the common cold: an individual patient data meta-analysisBr J Clin Pharmacol. (2016)
  40.  Hemilä H, Chalker E. The effectiveness of high dose zinc acetate lozenges on various common cold symptoms: a meta-analysisBMC Fam Pract. (2015)
  41.  a b Hemilä H. Zinc lozenges and the common cold: a meta-analysis comparing zinc acetate and zinc gluconate, and the role of zinc dosageJRSM Open. (2017)
  42.  Alexander TH, Davidson TM. Intranasal zinc and anosmia: the zinc-induced anosmia syndromeLaryngoscope. (2006)
  43.  Hemilä H, et al. Zinc Acetate Lozenges May Improve the Recovery Rate of Common Cold Patients: An Individual Patient Data Meta-AnalysisOpen Forum Infect Dis. (2017)
  44.  Bayan L, Koulivand PH, Gorji A. Garlic: a review of potential therapeutic effectsAvicenna J Phytomed. (2014)
  45.  Percival SS. Aged Garlic Extract Modifies Human ImmunityJ Nutr. (2016)
  46.  Lissiman E, Bhasale AL, Cohen M. Garlic for the common coldCochrane Database Syst Rev. (2014)
  47.  Shah SA, et al. Evaluation of echinacea for the prevention and treatment of the common cold: a meta-analysisLancet Infect Dis. (2007)
  48.  Karsch-Völk M, et al. Echinacea for preventing and treating the common coldCochrane Database Syst Rev. (2014)
  49.  Ulbricht C, et al. An evidence-based systematic review of elderberry and elderflower (Sambucus nigra) by the Natural Standard Research CollaborationJ Diet Suppl. (2014)
  50.  Tiralongo E, Wee SS, Lea RA. Elderberry Supplementation Reduces Cold Duration and Symptoms in Air-Travellers: A Randomized, Double-Blind Placebo-Controlled Clinical TrialNutrients. (2016)
  51.  Lizogub VG, Riley DS, Heger M. Efficacy of a pelargonium sidoides preparation in patients with the common cold: a randomized, double blind, placebo-controlled clinical trialExplore (NY). (2007)
  52.  Fashner J, Ericson K, Werner S. Treatment of the common cold in children and adultsAm Fam Physician. (2012)
  53.  Wang Y, et al. Probiotics for prevention and treatment of respiratory tract infections in children: A systematic review and meta-analysis of randomized controlled trialsMedicine (Baltimore). (2016)
  54.  Braga VL, et al. What do Cochrane systematic reviews say about probiotics as preventive interventions?Sao Paulo Med J. (2017)
  55.  Pu F, et al. Yogurt supplemented with probiotics can protect the healthy elderly from respiratory infections: A randomized controlled open-label trialClin Interv Aging. (2017)
  56.  Strasser B, et al. Probiotic Supplements Beneficially Affect Tryptophan-Kynurenine Metabolism and Reduce the Incidence of Upper Respiratory Tract Infections in Trained Athletes: A Randomized, Double-Blinded, Placebo-Controlled TrialNutrients. (2016)
  57.  De Flora S, Grassi C, Carati L. Attenuation of influenza-like symptomatology and improvement of cell-mediated immunity with long-term N-acetylcysteine treatmentEur Respir J. (1997)
  58.  Kurihara S, et al. Effects of (L)-cystine and (L)-theanine supplementation on the common cold: a randomized, double-blind, and placebo-controlled trialJ Amino Acids. (2010)
  59.  Sayin VI, et al. Antioxidants accelerate lung cancer progression in miceSci Transl Med. (2014)
  60.  Breau M, et al. The antioxidant N-acetylcysteine protects from lung emphysema but induces lung adenocarcinoma in miceJCI Insight. (2019)
  61.  Šalamon Š, et al. Medical and Dietary Uses of N-AcetylcysteineAntioxidants (Basel). (2019)
  62.  Besedovsky L, Lange T, Haack M. The Sleep-Immune Crosstalk in Health and DiseasePhysiol Rev. (2019)
  63.  Prather AA, et al. Behaviorally Assessed Sleep and Susceptibility to the Common ColdSleep. (2015)
  64.  Myles IA. Fast food fever: reviewing the impacts of the Western diet on immunityNutr J. (2014)
  65.  Jafar N, Edriss H, Nugent K. The Effect of Short-Term Hyperglycemia on the Innate Immune SystemAm J Med Sci. (2016)
  66.  Satomura K, et al. Prevention of upper respiratory tract infections by gargling: a randomized trialAm J Prev Med. (2005)
  67.  a b Ramalingam S, et al. A pilot, open labelled, randomised controlled trial of hypertonic saline nasal irrigation and gargling for the common coldSci Rep. (2019)
  68.  Watanabe K, et al. Anti-influenza viral effects of honey in vitro: potent high activity of manuka honeyArch Med Res. (2014)
  69.  Goldman RD. Honey for treatment of cough in childrenCan Fam Physician. (2014)
  70.  Waris A, et al. RANDOMISED DOUBLE BLIND STUDY TO COMPARE EFFECTIVENESS OF HONEY, SALBUTAMOL AND PLACEBO IN TREATMENT OF COUGH IN CHILDREN WITH COMMON COLDEast Afr Med J. (2014)
  71.  Ji W, et al. Cross-species transmission of the newly identified coronavirus 2019-nCoVJ Med Virol. (2020)
  72.  Li X, et al. Evolutionary history, potential intermediate animal host, and cross-species analyses of SARS-CoV-2J Med Virol. (2020)
  73.  Cui J, Li F, Shi ZL. Origin and evolution of pathogenic coronavirusesNat Rev Microbiol. (2019)
  74.  Allocati N, et al. Bat-man disease transmission: zoonotic pathogens from wildlife reservoirs to human populationsCell Death Discov. (2016)
  75.  Yeo C, Kaushal S, Yeo D. Enteric involvement of coronaviruses: is faecal-oral transmission of SARS-CoV-2 possible?Lancet Gastroenterol Hepatol. (2020)
  76.  Li F. Structure, Function, and Evolution of Coronavirus Spike ProteinsAnnu Rev Virol. (2016)
  77.  Jung SM, et al. Real-Time Estimation of the Risk of Death from Novel Coronavirus (COVID-19) Infection: Inference Using Exported CasesJ Clin Med. (2020)
  78.  Zhang S, et al. Estimation of the reproductive number of Novel Coronavirus (COVID-19) and the probable outbreak size on the Diamond Princess cruise ship: A data-driven analysisInt J Infect Dis. (2020)
  79.  Liu Y, et al. The reproductive number of COVID-19 is higher compared to SARS coronavirusJ Travel Med. (2020)
  80.  Coburn BJ, Wagner BG, Blower S. Modeling influenza epidemics and pandemics: insights into the future of swine flu (H1N1)BMC Med. (2009)
  81.  Biggerstaff M, et al. Estimates of the reproduction number for seasonal, pandemic, and zoonotic influenza: a systematic review of the literatureBMC Infect Dis. (2014)
  82.  Shanmugaraj B, Malla A, Phoolcharoen W. Emergence of Novel Coronavirus 2019-nCoV: Need for Rapid Vaccine and Biologics DevelopmentPathogens. (2020)
  83.  Heymann DL, Shindo N, WHO Scientific and Technical Advisory Group for Infectious Hazards. COVID-19: what is next for public health?Lancet. (2020)
  84.  Xu Z, et al. Pathological findings of COVID-19 associated with acute respiratory distress syndromeLancet Respir Med. (2020)
  85.  a b Huang C, et al. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, ChinaLancet. (2020)
  86.  Li YC, Bai WZ, Hashikawa T. The neuroinvasive potential of SARS-CoV2 may be at least partially responsible for the respiratory failure of COVID-19 patientsJ Med Virol. (2020)
  87.  de Wit E, et al. SARS and MERS: recent insights into emerging coronavirusesNat Rev Microbiol. (2016)
  88.  Jia N, et al. Case fatality of SARS in mainland China and associated risk factorsTrop Med Int Health. (2009)
  89.  Leung GM, et al. The epidemiology of severe acute respiratory syndrome in the 2003 Hong Kong epidemic: an analysis of all 1755 patientsAnn Intern Med. (2004)
  90.  Koulova L, Yang SY, Dupont B. Identification of the anti-CD3-unresponsive subpopulation of CD4+, CD45RA+ peripheral T lymphocytesJ Immunol. (1990)
  91.  Rasmussen SA, et al. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) and Pregnancy: What obstetricians need to knowAm J Obstet Gynecol. (2020)