Horčík

Magnesium – Mg

• Základná charakteristika
• Biologické a vedecké súvislosti
  
• Prejavy nedostatku
• Prírodné zdroje
• Odporúčaná denná dávka (ODD)
• Následky predávkovania
• Vzájomné interakcie
• Literatúra

Medicínske upozornenie!

Základná charakteristika

Horčík je nezastupiteľný minerál v našej strave a druhý najbežnejší elektrolyt v ľudskom tele. Jeho deficit vedie k zvýšenému krvnému tlaku, zníženiu glukózovej tolerancie a nervovej excitácii.  Deficit horčíka je bežný v rozvojových krajinách ale aj u ľudí so západnými stravovacími návykmi, pretože obilniny obsahujú pomerne málo horčíka a potraviny bohaté na horčík (orechy, listová zelenina) títo ľudia nejedávajú dosť často. Deficit horčíka je možné upraviť zmenou stravovacích návykov. Ak sa horčík dopĺňa kvôli potlačeniu deficitu, tak pôsobí ako sedatívum, znižuje krvný tlak a zlepšuje citlivosť voči inzulínu.

Udržiavanie zdravej hladiny horčíka je spojené s protektívnym účinkom proti depresii a ADHD. Dopĺňanie horčíka nie je účinné pri redukcii tuku alebo kŕčov. Na zistenie toho, či horčík podporuje fyzický výkon pri cvičení sú potrebné ešte ďalšie dôkazy, no počiatočné výsledky nevyzerajú sľubne.

Vstrebávanie horčíka v črevách závisí od toho, koľko horčíka telo potrebuje, takže pri jeho dopĺňaní sa nevyskytuje veľa vedľajších účinkov. Pri podaní nadmerného množstva telo vstrebá iba také množstvo, aké potrebuje. Avšak nadmerné dávky môžu spôsobiť zažívacie poruchy a hnačku.

Biologické a vedecké súvislosti

Horčík v tele slúži predovšetkým ako elektrolyt a minerálny kofaktor enzýmov. Ako elektrolyt pomáha udržovať homeostázu telových tekutín a ako kofaktor ho využíva vyše 300 enzymatických systémov (napr. ATP, adenylátcykláza, kreatínkináza a mnoho glykolytických enzýmov).⁽²⁰⁾

Telo (70 kg dospelého človeka) má v zásobe približne 21-28 g horčíka, z toho polovica je uložená v kostiach. Väčšina druhej polovice je uložená v bunkách. Približne 35 %  celkových zásob horčíka je vo svaloch.⁽¹⁴⁰⁾  Mimo buniek je uložené iba 0,3 % celkových zásob horčíka. Z toho 55 % sa vyskytuje ako voľný horčík, 33 % je viazaných na bielkoviny (napr. enzýmy) a 12 % je v podobe aniónových komplexov.⁽²¹⁾

Typické množstvo horčíka v krvnom sére je 1,7-2,5 mg/dL.⁽²¹⁾

Vstrebávanie
Po orálnom podaní sa horčík vstrebáva v tenkom čreve, pričom sa uplatňuje paracelulárna (pomedzi bunky sliznice) aj transcelulárna (cez bunky) absorpcia. Takmer 90 % sa vstrebáva paracelulárnou cestou.⁽²⁷⁾ Paracelulárna priepustnosť sliznice je umožnená proteínmi, ktoré tvoria tesné spoje buniek a regulujú šírku medzier medzi bunkami črevnej steny (disfunkcia týchto spojení sa považuje za podmienku vzniku stavu známeho ako „presakujúce črevo“⁽²⁸⁾). Je dobre známe, že vstrebávanie horčíka je regulované podľa jeho množstva v krvnom sére a podľa celkových zásob v tele. Množstvo vstrebaného horčíka sa zvyšuje v obdobiach znížených zásob a znižuje ak je v tele jeho dostatok.⁽²⁹⁾

Transcelulárny transport je umožnený najmä pomocou dvoch prenášačov (TRPM6 a TRPM7).^(29)(30)(31)

Biologická dostupnosť
Po prijatí orálnou cestou sa biologická dostupnosť horčíka pohybuje na úrovni 20-30 %.^(34)(35)(36) Niektoré zložky potravy, napr. inulín (typ vlákniny), môžu vstrebávanie horčíka zlepšiť ⁽³⁷⁾ a niektoré iné, napr. kyselina fytová môžu znížiť jeho vstrebávanie až o 60 %.⁽³⁸⁾ Vstrebávanie horčíka znižujú aj oxaláty, hoci nie až tak výrazne ako kyselina fytová.⁽³⁹⁾ Horčík obsiahnutý v listovej zelenine má o niečo vyššiu biodostupnosť (30-60 %) ako síran horečnatý.^(40)(41)

Nervová sústava
Horčík je nevyhnutný pre zachovanie funkcie neurónov počas období kľudového potenciálu (keď neurónom neprebieha akčný potenciál). Hlavný význam horčíka v mozgu spočíva v tom, že horčík pôsobí proti vápniku na NMDA receptoroch, čo sú excitačné receptory zapojené do procesov učenia a dlhodobej pamäte. Nízka hladina horčíka je spojená s hyperexcitáciou neurónov a náhodným odpaľovaním vzruchov.^{(46)(47)(48)(49)(50)(51)}

Počas kľudového potenciálu sú tieto receptory obsadené horčíkom, ktorý zabraňuje ich excitácii. Pri úmyselnej aktivácii neurónu je odtiaľ horčík vytlačený, takže pri normálnej koncentrácii nepôsobí inhibične, ale skôr iba obsadzuje miesto.^(52)(53)(54) Avšak pri predávkovaní môže mať inhibičný efekt.^(55)(56)

Chronická alebo nadmerná aktivácia NMDA receptorov spôsobená vápnikom má na neuróny toxický vplyv. Horčík počas kľudových období tlmí tento negatívny vplyv. Obmedzenie takéhoto negatívneho efektu je účinnejšie ak je v tele dostatočná hladina horčíka.⁽⁶³⁾ 

Množstvo horčíka v mozgu sa reguluje pomocou iónových púmp na neurónoch a pomocou choroidného plexu, ktorý v súčinnosti s hematoencefalickou bariérou zabezpečuje konštantnú koncentráciu horčíka v mozgu.^{(58)(59)(60)(61)}
Množstvo horčíka v mozgu je vyššie ako v krvnom sére. Toto rozdelenie sa udržiava na hematoencefalickej bariére pomocou aktívneho transportu. Zvýšenie množstva horčíka v krvnom sére nevedie k úmernému zvýšeniu koncentrácie horčíka v mozgu.⁽⁶⁵⁾ Ani extrémne zvýšenie (o 100-300 %) v krvnom sére dosiahnuté intravenóznym podaním síranu horečnatého neviedlo k zvýšeniu koncentrácie horčíka v mozgu o viac ako 19 %.^(66)(67)

ADHD
V jednej štúdii bolo zistené, že deficit horčíka je častejší u detí s diagnostikovaným ADHD, pričom deficit sa objavil u 95 % zo 116 testovaných detí.⁽⁶⁹⁾ Iná štúdia porovnávala obsah horčíka v slinách detí s ADHD s kontrolnou skupinou bez ADHD. U kontrolnej skupiny bola koncentrácia horčíka 0,7±0,2mmol/L, skupina s ADHD mala koncentráciu 0,23±0,06  mmol/L.⁽⁷⁰⁾ V jednom článku boli deti s ADHD rozdelené na skupinu ADHD a skupinu ADD (rozdiel bol v prítomnosti hyperaktivity). Ukázalo sa, že deficit horčíka sa vyskytoval iba u detí s hyperaktivitou. U skupiny ADD ani u kontrolnej skupiny nebol zaznamenaný deficit.⁽⁷¹⁾ Zatiaľ nemáme dostatok dôkazov o vplyve podávania horčíka pri liečbe hyperaktivity u detí. Prvé výsledky naznačujú, že by podávanie horčíka mohlo byť užitočné, aspoň ako doplnková terapia ku klasickej liečbe.^(72)(73)

Spánok
Dostatok horčíka má pozitívny efekt aj na kvalitu spánku.^(76)(77) Benefity sa zistili aj u ľudí vo veku 51-67 rokov, ktorí v potrave prijímali menej horčíka ako sa odporúča. Podávanie 320 mg citrátu horečnatého počas 7 týždňov im zlepšilo kvalitu spánku a navyše aj niektoré zápalové parametre.^(79)(80)

Depresia
Horčík sa spája s depresiou pretože na červených krvinkách ľudí s depresiou sa pozoroval znížený obsah horčíka. Avšak takáto korelácia sa nevyskytuje vždy a tiež sa nevyskytuje korelácia medzi obsahom horčíka v krvnom sére a depresiou.^{(81)(82)(83)(84)} U potkanov však vynechanie horčíka z potravy vedie symptómom podobným úzkosti a depresii.⁽⁸⁵⁾ Jeden článok uvádza, že depresia sa vo zvýšenej frekvencii začala v spoločnosti objavovať c období, keď sa zaviedlo priemyselné spracovanie pšenice, čím sa znížil obsah horčíka v chlebe na 19 % pôvodného množstva. Priemerný príjem horčíka u ľudí sa tak znížil zo 450 mg v 19 stor. na 250 mg a menej v nasledujúcich storočiach.⁽⁸⁶⁾ Aj keď sa pozrieme na zloženie stravy ľudí trpiacich depresiou zistíme, že sa tam vyskytuje negatívna korelácia medzi príjmom horčíka a výskytom symptómov podobných depresii.⁽¹⁸⁾

Učenie
Horčík môže zvyšovať prenosový potenciál NMDA receptorov aj keď neovplyvní kľudový potenciál. Tým môže mať stimulačný potenciál a pôsobiť synergicky s látkami zlepšujúcimi kognitívne schopnosti (NMDAR agonisti, napr. kys. D-asparágová).^{(92)(93)(94)(95)(96)(97)} Pri pokusoch na potkanoch s použitím L-Treonátu horečnatého sa ukázala účinnosť takejto suplementácie na zlepšenie pamäte mladých potkanov a ešte vyššia účinnosť u starých potkanov.⁽⁵⁴⁾

Migréna
Výskyt migrény u ľudí koreluje s nízkym množstvom horčíka. U ľudí trpiacich minimálne 2 roky migrénou bez aury (2-5 atakov mesačne) bolo zaznamenané, že podávanie 600 mg horčíka (v podobe citrátu) denne počas 3 mesiacov, viedlo k nižšej bolestivosti záchvatov (zníženie cca o 50 %), pričom frekvencia sa zredukovala aj v skupine dostávajúcej placebo.^{(98)(99)(100)}

Obehová sústava
Znížená hladina horčíka v krvnom sére (čo indikuje jeho nedostatok) má súvis so srdcovou arytmiou a hypertenziou. U potkanov môže chronické úmyselné zníženie  horčíka vyvolať apoptózu buniek srdcovej svaloviny.^(21)(104) Zistená bola aj hrubá korelácia medzi nízkou hladinou horčíka zvýšeným rizikom ochorení srdca. U pacientov s nízkou hladinou horčíka sa jeho doplnením zníži riziko ischemickej choroby a iných ochorení srdca. U ľudí s dostatočnou hladinou horčíka nie sú jeho účinky na srdce také významné.^{(105)(106)(107)}

Krvný tlak
Zdá sa, že koncentrácia horčíka v krvnom sére nejakým spôsobom predpovedá komplikácie krvného tlaku.⁽¹⁰⁸⁾

U potkanov dráždených elektrošokmi sa zistilo, že injekčné podanie horčíka dokázalo zmierniť nárast hladiny adrenalínu o 92,6 %. Následné in vitro pokusy ukázali, že vysoké dávky horčíka pôsobia ako blokátory vápnikových kanálov aj priamo počas periód dráždenia.⁽⁵⁵⁾

U ľudí s nedostatkom horčíka môže jeho suplementácia znížiť krvný tlak; veľkosť tohto účinku je mierna, pričom niektoré štúdie nezaznamenali významné zníženie.^{(110)(11)(112)(113)}
U osôb s hypertenziou môže horčík znížiť krvný tlak bez ohľadu na to, akú majú koncentráciu horčíka, avšak stupeň redukcie krvného tlaku je malý.^{(114)(115)(116)}
U osôb, ktoré netrpia ani hypertenziou ani nemajú zníženú koncentráciu horčíka, nemáme žiadny dôkaz ukazujúci na to, že by u nich podanie horčíka vyvolalo zníženie krvného tlaku.^(116)(117)

Interakcia s metabolizmom glukózy
Jedna štúdia uvádza⁽¹¹⁰⁾, že úprava deficitu horčíka (0,7 nM horčíka v krvi alebo menej) u inak zdravých ľudí skorigovala inzulínovú rezistenciu. Na doplnenie horčíka sa použil 5 % roztok chloridu horečnatého, ktorý sa podával denne, po dobu 3 mesiacov.  Následne sa zistilo, že glukóza v krvi (na lačno) klesla o 8 % a inzulín o 12 %. Tiež sa zlepšila citlivosť buniek na inzulín. Tieto zlepšenia sa považujú za dôsledok zlepšenia funkcie β-buniek pankreasu.
Dopĺňanie horčíka u diabetikov I. typu zohráva pomocnú úlohu pri znižovaní negatívnych efektov diabetu na nervovú sústavu a chráni pacientov pred diabetickou neuropatiou.⁽¹²⁸⁾
U ľudí s inzulínovou rezistenciou ale nie diabetikov sa zdá, že suplementácia horčíka prispieva k zlepšeniu metabolizmu glukózy. Zdá sa, že klinický význam (účinnosť) tohto efektu je variabilný. Vyššia účinnosť sa ukazuje u osôb s nedostatkom horčíka.^{(113)(124)(130)} U ľudí bez inzulínovej rezistencie nemáme dostatok dôkazov o vplyve horčíka na zlepšenie metabolizmu glukózy.^(45)(116)  

Obezita
Množstvo horčíka síce koreluje s úrovňou obezity, ale môže zohrávať skôr úlohu biomarkera ako faktora prispievajúceho k obezite.⁽¹³³⁾ Zdá sa, že jeho vplyv súvisí skôr s metabolizmom glukózy a zdravím obehovej sústavy.^{(134)(135)(136)(137)(138)(139)}

Svalová sústava
Horčík pôsobí vo svaloch ako endogénny blokátor vápnikového kanála a pomáha regulovať svalovú kontrakciu. Jeho závažný nedostatok spôsobuje kŕče a silnú svalovú bolesť.^(142)(143) Úloha horčíka vo svalovom tkanive j epodobná jeho úlohe v neurónoch. Slúži na obsadenie miesta vápniku, pracuje proti vápniku a zabraňuje nesprávnemu spúšťaniu kontrakcií.

Vplyv horčíka na športovú výkonnosť nie je jednoznačne preukázaný. Podľa jednej štúdie nemalo podávanie 212 mg horčíka denne počas 14 týždňov žiadny významný vplyv na aeróbnu ani anaeróbnu výkonnosť zdravých žien.⁽¹⁴⁹⁾ Avšak iná štúdia ukázala u triatlonistov užívajúcich 17 mmol horčíka (ako Orotát) denne počas 4 týždňov pred testovaním, významné zlepšenie v množstve krvnej glukózy počas cvičenia, zlepšenie okysličenia tepnovej krvi a zníženie množstva CO₂ v žilovej krvi.⁽¹³²⁾
Tieto pokusy zatiaľ neboli zopakované a pokusy s ľuďmi, ktorí nešportujú alebo športujú iba mierne nepotvrdili tieto výsledky získané na špičkových športovcoch.

Kŕče
Suplementácia horčíka s cieľom zmierniť kŕče v nohách dáva zmiešané výsledky a aj dôkazy naznačujúce užitočnosť horčíka sú relatívne slabé a klinicky nepodstatné. Ani rozsiahla metaanalýza nepreukázala, že by bolo podávanie horčíka schopné zredukovať kŕče klinicky významným spôsobom.⁽¹⁵³⁾ Podobne zmiešané sú aj výsledky výskumov testujúcich vplyv horčíka na svalové kŕče spojené s tehotenstvom. Zdá sa, že horčík je užitočnejší ako placebo, ale úroveň toho, že je lepší je niekedy klinicky významná a niekedy nie.^{(150)(151)(153)(154)(155)(156)}

Interakcia s hormónmi

Testosterón
Je možné, že horčík zvyšuje alebo normalizuje hladinu testosterónu, ale dôkazy sú minimálne. Aj v prípadoch keď bolo pozorované zvýšenie hladiny testosterónu, tieto zvýšenia boli minimálne.⁽¹⁵⁹⁾

Hormóny štítnej žľazy

Minimálne pri jednom výskume sa ukázalo, že podávaním horčíka (vo forme sulfátu) došlo k menšiemu zníženiu hormónov T3 a T4 spôsobenému cvičením.^(160)(161)

Rakovina

ukazuje sa súvislosť medzi vyšším obsahom horčíka v potrave a nižším rizikom vzniku kolorektálneho karcinómu. Zdá sa, že tento ochranný účinok súvisí viac s horčíkom obsiahnutým v potrave ako s potravinovými doplnkami (tie ešte neboli preskúmané).^{(162)(163)(164)}

Prejavy nedostatku

Prejavy nedostatočného množstva horčíka v organizme vyplývajú z predošlého textu. Nedostatok horčíka môže byť spôsobený aj obezitou. V takom prípade sa dá liečiť injekciami vitamínu D, pretože nedostatok horčíka je symptómom abnormalít v metabolizme vitamínu D.⁽²²⁾ 

Prírodné zdroje

Najrozšírenejšími bežnými zdrojmi horčíka sú zelená listová zelenina, orechy, strukoviny a živočíšne tkanivá.⁽¹⁰⁾

Okrem toho sú zdrojom horčíka aj:

• bazela biela (Basella alba) – Malarabský (indický) špenát (niekedy nesprávne preložený názov- indiánsky špenát) 114+/-1mg/100g⁽¹¹⁾
• hliva kotúčová (Pleurotus eryngii) 740+/-230µg/g⁽¹²⁾
• semená afrického manga (Irvingia gabonensis) 429+/-0.3ppm horčíka v sušine⁽¹⁴⁾
• včelia materská kašička 217.493mg/kg⁽¹⁵⁾

Odporúčaná denná dávka (ODD)

ODD horčíka je odhadnutá tak, aby naplnila potreby 97-98 % populácie. V USA bola v roku 1999 stanovená na dávku 310-420mg. Počas tehotenstva sa u žien táto dávka zvyšuje o 30-70 mg.⁽¹⁷⁾

Podľa výskumov v USA má nižší denný príjem horčíka až 68 % dospelej populácie, pričom 19 % prijíma menej ako polovicu odporúčanej dennej dávky.^(18)(19)

Užívanie

Na potlačenie deficitu sú vhodné všetky formy horčíka okrem L-treonátu horečnatého (magnesium threonat), ktorý v prepočte na jednu dávku obsahuje menej elementálneho horčíka. Zažívacie potiaže (hnačka, nadúvanie) sú  častejšie pri užívaní oxidu alebo chloridu horečnatého. Vo všeobecnosti je dobrou voľbou citrát horečnatý. L-treonát horečnatý je vhodný pre zlepšenie kognitívnych funkcií.

Horčík by sa mal užívať denne spolu s jedlom. Ak je na potlačenie deficitu potrebné podať nadmernú dávku horčíka, mal by sa použiť glukonát horečnatý alebo diglycinát horečnatý.

Formy doplnkov horčíka:

• Oxid horečnatý (MgO) má nízku biologickú dostupnosť, iba okolo 4-5 %. Zvyšuje sa na 10 % pri použití šumivých tabliet.^(189)(190) Kvôli jeho nízkej biologickej dostupnosti sa viac využívajú jeho laxatívne účinky. Niekedy sa oxid horečnatý kombinuje s doplnkami vápnika, aby sa zmiernili prozápalové účinky vápnika. Z hľadiska suplementácie horčíka je táto forma zlou voľbou.
• Hydroxid horečnatý (MgOH₂) sa zvyčajne používa ako preháňadlo.⁽¹⁹¹⁾ Môže mať aj antiacidické účinky, ale nie je vhodný ako výživový doplnok.
• Citrát horečnatý má 3x lepšiu biologickú dostupnosť ako oxid horečnatý. Úroveň absorpcie je  25-30%.^(192)(193) Kvôli nízkej cene je najčastejšou formou doplnkov.
• Aspartát horečnatý má vyššiu biologickú dostupnosť ako oxid horečnatý ale horšiu ako citrát. Výnimkou je monoaspartát horečnatý, ktorého biologická dostupnosť je 42%.^{(192)(194)(195)}
• Diglycinát horečnatý má lepšiu biologickú dostupnosť ako oxid horečnatý a vstrebáva sa v iných oblastiach čreva ako ostatné doplnky horčíka.⁽¹⁹⁶⁾
• Orotát horečnatý (kys. orotová) má priaznivú kinetiku v krvi a zdá sa, že je veľmi bezpečný, ale úroveň jeho vstrebávania nie je známa.^(197)(198) Pri pokusoch na potkanoch sa ukazuje vysoká biodostupnosť u citrátu a ešte vyššia u glukonátu, ale tieto výsledky treba interpretovať opatrne, pretože použité potkany mali deficit horčíka, čo mohlo zvýšiť úroveň vstrebávania.^(199)(200)
• L-treonát horečnatý sa dostal do popredia záujmu kvôli jeho schopnosti zvyšovať množstvo horčíka v mozgu. Niektoré nepublikované údaje naznačujú, že L-treonát horečnatý a glukonát horečnatý rozpustené v mlieku majú vyššiu biologickú dostupnosť ako samotný citrát, glycinát, oxalát a glukonát.^{(54)(68)(202)}

Následky predávkovania

Najčastejším vedľajším účinkom spojeným s horčíkom je hnačka, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri užívaní oxidu horečnatého. Denné užívanie 1 g oxidu horečnatého vyvolalo hnačku u 12 % sledovanej skupiny.⁽²³⁾

Vzájomné interakcie

Vápnik
Horčík a vápnik sa bežne užívajú spolu, kvôli ich vplyvu na stavbu kostí a tiež aj kvôli tomu, že oxid horečnatý (laxatívna zložka) zmierňuje možné pro-zápalové vedľajšie účinky suplementácie vápnika.
Zdá sa, že pri spoločnom užívaní horčíka aj vápnika sa znižuje absorpcia vápnika.⁽²⁰⁵⁾

Vitamín D
Vitamín D je jediný z vitamínov, ktorý má podobnú mieru deficitu ako horčík. Metabolizmus vitamínu D je totiž neodmysliteľne spojený s horčíkom.
Množstvo horčíka v mozgu môže byť negatívne ovplyvnené nadbytkom parathormónu (PTH) z prištítnych teliesok. PTH spôsobuje uvoľňovanie vápnika do krvi, čo sa spája so zvýšením množstva horčíka aby sa udržala homeostáza. To môže prispievať k chronickému znižovaniu koncentrácie horčíka v nervovom tkanive. Keďže vitamín D potláča nadbytok PTH, môže tým sekundárne zabrániť odčerpávaniu horčíka a udržiavať jeho hladinu v nervovom tkanive a aj mozgu.^{(207)(208)(209)}

Vitamín B6
Pyridoxín (vit. B6) zvyšuje absorpciu horčíka v tenkom čreve, ak sa použije dávka nad 1g pyridozínu. To sa však neodporúču, pretože táto dávka má blízko k spôsobeniu chronickej otravy pyridoxínom.^{(210)(211)(212)} Tým je využitie takejto kombinácie značne limitované.

Cyklosporín A
Cyklosporín A je imunosupresívum, ktoré je toxické pre obličky a je schopné spôsobiť vyčerpanie zásob horčíka. Pravdepodobne je to dôsledkom potlačenia spätného vstrebávania horčíka v obličkových tubuloch. Preto lekári zvyčajne odporúčajú spolu s cyklosporínmi užívať aj horčík.^{(213)(214)(215)(216)(217)}

 L-karnitín
Užívanie kombinácie horčíka (oxid horečnatý) s L-karnitínom sa testovalo u ľudí trpiacich migrénou. Ukázalo sa, že táto kombinácia je efektívna pri potláčaní subjektívne hodnotených parametrov migrény.⁽²¹⁸⁾

Inulín
Inulín (vláknina z koreňa čakanky) pozitívne ovplyvňuje transport horčíka a zlepšuje jeho absorpciu. Preto je rozumné užívať doplnky horčíka spolu so zeleninou obsahujúcou vlákninu.^(37)(219)

Literatúra

1. Antioxidants do not prevent postexercise peroxidation and may delay muscle recovery.
2. Improving neuropathy scores in type 2 diabetic patients using micronutrients supplementation.
3. Effects of multivitamin/mineral supplementation on trace element levels in serum and follicular fluid of women undergoing in vitro fertilization (IVF).
4. The effect of melatonin, magnesium, and zinc on primary insomnia in long-term care facility residents in Italy: a double-blind, placebo-controlled clinical trial.
5. Comparison of the effects of vitamins and/or mineral supplementation on glomerular and tubular dysfunction in type 2 diabetes.
6. The impact of vitamin and/or mineral supplementation on lipid profiles in type 2 diabetes.
7. The impact of vitamins and/or mineral supplementation on blood pressure in type 2 diabetes.
8. N-acetylcysteine and magnesium improve biochemical abnormalities associated with myocardial ischaemic reperfusion in South Indian patients undergoing coronary artery bypass grafting: a comparative analysis.
9. Supplementation with alkaline minerals reduces symptoms in patients with chronic low back pain.
10. Dietary Supplement Fact Sheet: Magnesium.
11. Corlett JL, et al. Mineral content of culinary and medicinal plants cultivated by Hmong refugees living in Sacramento, California. Int J Food Sci Nutr. (2002)
12. Zeng X, et al. Antioxidant capacity and mineral contents of edible wild Australian mushrooms. Food Sci Technol Int. (2012)
13. Bhat R, Sridhar KR, Seena S. Nutritional quality evaluation of velvet bean seeds (Mucuna pruriens) exposed to gamma irradiation. Int J Food Sci Nutr. (2008)
14. Oboh G, Ekperigin MM. Nutritional evaluation of some Nigerian wild seeds. Nahrung. (2004)
15. Cemek M, et al. Serum and liver tissue bio-element levels, and antioxidant enzyme activities in carbon tetrachloride-induced hepatotoxicity: protective effects of royal jelly. J Med Food. (2012)
16. Szopa A, Ekiert H. In vitro cultures of Schisandra chinensis (Turcz.) Baill. (Chinese magnolia vine)–a potential biotechnological rich source of therapeutically important phenolic acids. Appl Biochem Biotechnol. (2012)
17. DRI DIETARY REFERENCE INTAKES FOR Calcium, Phosphorus, Magnesium, Vitamin D, and Fluoride.
18. Jacka FN, et al. Association between magnesium intake and depression and anxiety in community-dwelling adults: the Hordaland Health Study.Aust N Z J Psychiatry. (2009)
19. What we eat in America: NHANES 2005-2006.
20. Garfinkel L, Garfinkel D. Magnesium regulation of the glycolytic pathway and the enzymes involved. Magnesium. (1985)
21. Fox C, Ramsoomair D, Carter C. Magnesium: its proven and potential clinical significance. South Med J. (2001)
22. Farhanghi MA, Mahboob S, Ostadrahimi A. Obesity induced magnesium deficiency can be treated by vitamin D supplementation. J Pak Med Assoc. (2009)
23. de Lordes Lima M, et al. The effect of magnesium supplementation in increasing doses on the control of type 2 diabetes. Diabetes Care. (1998)
24. Reinhart RA, et al. Intracellular magnesium of mononuclear cells from venous blood of clinically healthy subjects. Clin Chim Acta. (1987)
25. Magnesium Metabolism: A Review.
26. Wills MR, Sunderman FW, Savory J. Methods for the estimation of serum magnesium in clinical laboratories. Magnesium. (1986)
27. Magnesium Metabolism and its Disorders.
28. Shen L, Turner JR. Role of epithelial cells in initiation and propagation of intestinal inflammation. Eliminating the static: tight junction dynamics exposed. Am J Physiol Gastrointest Liver Physiol. (2006)
29. Quamme GA. Recent developments in intestinal magnesium absorption. Curr Opin Gastroenterol. (2008)
30. van de Graaf SF, Bindels RJ, Hoenderop JG. Physiology of epithelial Ca2+ and Mg2+ transport. Rev Physiol Biochem Pharmacol. (2007)
31. Schlingmann KP, et al. TRPM6 and TRPM7–Gatekeepers of human magnesium metabolism. Biochim Biophys Acta. (2007)
32. Bates-Withers C, Sah R, Clapham DE. TRPM7, the Mg(2+) inhibited channel and kinase. Adv Exp Med Biol. (2011)
33. Groenestege WM, et al. The epithelial Mg2+ channel transient receptor potential melastatin 6 is regulated by dietary Mg2+ content and estrogens. J Am Soc Nephrol. (2006)
34. Siener R, Hesse A. Influence of a mixed and a vegetarian diet on urinary magnesium excretion and concentration. Br J Nutr. (1995)
35. Influence of a mineral water rich in calcium, magnesium and bicarbonate on urine composition and the risk of calcium oxalate crystallization.
36. GRAHAM LA, CAESAR JJ, BURGEN AS. Gastrointestinal absorption and excretion of Mg 28 in man. Metabolism. (1960)
37. Holloway L, et al. Effects of oligofructose-enriched inulin on intestinal absorption of calcium and magnesium and bone turnover markers in postmenopausal women. Br J Nutr. (2007)
38. Bohn T, et al. Phytic acid added to white-wheat bread inhibits fractional apparent magnesium absorption in humans. Am J Clin Nutr. (2004)
39. Bohn T, et al. Fractional magnesium absorption is significantly lower in human subjects from a meal served with an oxalate-rich vegetable, spinach, as compared with a meal served with kale, a vegetable with a low oxalate content. Br J Nutr. (2004)
40. Schwartz R, Spencer H, Welsh JJ. Magnesium absorption in human subjects from leafy vegetables, intrinsically labeled with stable 26Mg. Am J Clin Nutr. (1984)
41. Schwartz R, et al. Magnesium absorption from leafy vegetables intrinsically labeled with the stable isotope 26Mg. J Nutr. (1980)
42. Second messenger role for Mg revealed by human T-cell immunodeficiency.
43. Wolf FI, Trapani V. MagT1: a highly specific magnesium channel with important roles beyond cellular magnesium homeostasis. Magnes Res. (2011)
44. Schweigel M, et al. Expression and functional activity of the Na/Mg exchanger, TRPM7 and MagT1 are changed to regulate Mg homeostasis and transport in rumen epithelial cells. Magnes Res. (2008)
45. Chacko SA, et al. Magnesium supplementation, metabolic and inflammatory markers, and global genomic and proteomic profiling: a randomized, double-blind, controlled, crossover trial in overweight individuals. Am J Clin Nutr. (2011)
46. Voltage-dependent block by intracellular Mg2+ of N-methyl-D-aspartate-activated channels.
47. Nowak L, et al. Magnesium gates glutamate-activated channels in mouse central neurones. Nature. (1984)
48. Iseri LT, French JH. Magnesium: nature’s physiologic calcium blocker. Am Heart J. (1984)
49. Konrad M, Schlingmann KP, Gudermann T. Insights into the molecular nature of magnesium homeostasis. Am J Physiol Renal Physiol. (2004)
50. Alexander RT, Hoenderop JG, Bindels RJ. Molecular determinants of magnesium homeostasis: insights from human disease. J Am Soc Nephrol. (2008)
51. Furukawa Y, Kasai N, Torimitsu K. Effect of Mg2+ on neural activity of rat cortical and hippocampal neurons in vitro. Magnes Res. (2009)
52. Mark LP, et al. Pictorial review of glutamate excitotoxicity: fundamental concepts for neuroimaging. AJNR Am J Neuroradiol. (2001)
53. McMenimen KA, et al. Probing the Mg2+ blockade site of an N-methyl-D-aspartate (NMDA) receptor with unnatural amino acid mutagenesis. ACS Chem Biol. (2006)
54. Slutsky I, et al. Enhancement of learning and memory by elevating brain magnesium. Neuron. (2010)
55. Shimosawa T, et al. Magnesium inhibits norepinephrine release by blocking N-type calcium channels at peripheral sympathetic nerve endings.Hypertension. (2004)
56. Decollogne S, et al. NMDA receptor complex blockade by oral administration of magnesium: comparison with MK-801. Pharmacol Biochem Behav. (1997)
57. Hollmann MW, et al. Modulation of NMDA receptor function by ketamine and magnesium. Part II: interactions with volatile anesthetics. Anesth Analg. (2001)
58. Somjen GG. Ion regulation in the brain: implications for pathophysiology. Neuroscientist. (2002)
59. The role of the cat choroid plexus in regulating cerebrospinal fluid magnesium.
60. Allsop TF. Transfer of magnesium across the perfused choroid plexus of sheep. Aust J Biol Sci. (1986)
61. Langley WF, Mann D. Central nervous system magnesium deficiency. Arch Intern Med. (1991)
62. Arundine M, Tymianski M. Molecular mechanisms of calcium-dependent neurodegeneration in excitotoxicity. Cell Calcium. (2003)
63. Reynolds IJ. Intracellular calcium and magnesium: critical determinants of excitotoxicity. Prog Brain Res. (1998)
64. Fromm L, et al. Magnesium attenuates post-traumatic depression/anxiety following diffuse traumatic brain injury in rats. J Am Coll Nutr. (2004)
65. Kim YJ, et al. The effects of plasma and brain magnesium concentrations on lidocaine-induced seizures in the rat. Anesth Analg. (1996)
66. McKee JA, et al. Analysis of the brain bioavailability of peripherally administered magnesium sulfate: A study in humans with acute brain injury undergoing prolonged induced hypermagnesemia. Crit Care Med. (2005)
67. Morris ME. Brain and CSF magnesium concentrations during magnesium deficit in animals and humans: neurological symptoms. Magnes Res. (1992)
68. Abumaria N, et al. Effects of elevation of brain magnesium on fear conditioning, fear extinction, and synaptic plasticity in the infralimbic prefrontal cortex and lateral amygdala. J Neurosci. (2011)
69. Kozielec T, Starobrat-Hermelin B. Assessment of magnesium levels in children with attention deficit hyperactivity disorder (ADHD). Magnes Res. (1997)
70. Archana E, et al. Altered biochemical parameters in saliva of pediatric attention deficit hyperactivity disorder. Neurochem Res. (2012)
71. Mahmoud MM, et al. Zinc, ferritin, magnesium and copper in a group of Egyptian children with attention deficit hyperactivity disorder. Ital J Pediatr. (2011)
72. Starobrat-Hermelin B, Kozielec T. The effects of magnesium physiological supplementation on hyperactivity in children with attention deficit hyperactivity disorder (ADHD). Positive response to magnesium oral loading test. Magnes Res. (1997)
73. Huss M, Völp A, Stauss-Grabo M. Supplementation of polyunsaturated fatty acids, magnesium and zinc in children seeking medical advice for attention-deficit/hyperactivity problems – an observational cohort study. Lipids Health Dis. (2010)
74. Lysakowski C, et al. Effect of magnesium, high altitude and acute mountain sickness on blood flow velocity in the middle cerebral artery. Clin Sci (Lond). (2004)
75. Dumont L, et al. Magnesium for the prevention and treatment of acute mountain sickness. Clin Sci (Lond). (2004)
76. Sato-Mito N, et al. The midpoint of sleep is associated with dietary intake and dietary behavior among young Japanese women. Sleep Med. (2011)
77. Takase B, et al. Effect of chronic stress and sleep deprivation on both flow-mediated dilation in the brachial artery and the intracellular magnesium level in humans. Clin Cardiol. (2004)
78. Held K, et al. Oral Mg(2+) supplementation reverses age-related neuroendocrine and sleep EEG changes in humans. Pharmacopsychiatry. (2002)
79. Dietary Reference Intakes: Applications in Dietary Assessment.
80. Nielsen FH, Johnson LK, Zeng H. Magnesium supplementation improves indicators of low magnesium status and inflammatory stress in adults older than 51 years with poor quality sleep. Magnes Res. (2010)
81. Nechifor M. Magnesium in major depression. Magnes Res. (2009)
82. Widmer J, et al. Relationship between erythrocyte magnesium, plasma electrolytes and cortisol, and intensity of symptoms in major depressed patients. J Affect Disord. (1995)
83. Barra A, et al. Plasma magnesium level and psychomotor retardation in major depressed patients. Magnes Res. (2007)
84. Levine J, et al. High serum and cerebrospinal fluid Ca/Mg ratio in recently hospitalized acutely depressed patients. Neuropsychobiology. (1999)
85. Spasov AA, et al. Depression-like and anxiety-related behaviour of rats fed with magnesium-deficient diet. Zh Vyssh Nerv Deiat Im I P Pavlova. (2008)
86. Eby GA 3rd, Eby KL. Magnesium for treatment-resistant depression: a review and hypothesis. Med Hypotheses. (2010)
87. Barragán-Rodríguez L, Rodríguez-Morán M, Guerrero-Romero F. Efficacy and safety of oral magnesium supplementation in the treatment of depression in the elderly with type 2 diabetes: a randomized, equivalent trial. Magnes Res. (2008)
88. Poleszak E, et al. Immobility stress induces depression-like behavior in the forced swim test in mice: effect of magnesium and imipramine.Pharmacol Rep. (2006)
89. Poleszak E, et al. NMDA/glutamate mechanism of antidepressant-like action of magnesium in forced swim test in mice. Pharmacol Biochem Behav. (2007)
90. Poleszak E, et al. Antidepressant- and anxiolytic-like activity of magnesium in mice. Pharmacol Biochem Behav. (2004)
91. Poleszak E, et al. Effects of acute and chronic treatment with magnesium in the forced swim test in rats. Pharmacol Rep. (2005)
92. Mayer ML, Westbrook GL, Guthrie PB. Voltage-dependent block by Mg2+ of NMDA responses in spinal cord neurones. Nature. (1984)
93. NMDA receptors, place cells and hippocampal spatial memory.
94. Lee YS, Silva AJ. The molecular and cellular biology of enhanced cognition. Nat Rev Neurosci. (2009)
95. Slutsky I, et al. Enhancement of synaptic plasticity through chronically reduced Ca2+ flux during uncorrelated activity. Neuron. (2004)
96. Tang YP, et al. Genetic enhancement of learning and memory in mice. Nature. (1999)
97. Landfield PW, Morgan GA. Chronically elevating plasma Mg2+ improves hippocampal frequency potentiation and reversal learning in aged and young rats. Brain Res. (1984)
98. Ramadan NM, et al. Low brain magnesium in migraine. Headache. (1989)
99. Lodi R, et al. Deficient energy metabolism is associated with low free magnesium in the brains of patients with migraine and cluster headache.Brain Res Bull. (2001)
100. Köseoglu E, et al. The effects of magnesium prophylaxis in migraine without aura. Magnes Res. (2008)
101. Quaranta S, et al. Pilot study of the efficacy and safety of a modified-release magnesium 250 mg tablet (Sincromag) for the treatment of premenstrual syndrome. Clin Drug Investig. (2007)
102. De Souza MC, et al. A synergistic effect of a daily supplement for 1 month of 200 mg magnesium plus 50 mg vitamin B6 for the relief of anxiety-related premenstrual symptoms: a randomized, double-blind, crossover study. J Womens Health Gend Based Med. (2000)
103. Walker AF, et al. Magnesium supplementation alleviates premenstrual symptoms of fluid retention. J Womens Health. (1998)
104. Tejero-Taldo MI, Chmielinska JJ, Weglicki WB. Chronic dietary Mg2+ deficiency induces cardiac apoptosis in the rat heart. Magnes Res. (2007)
105. Abbott RD, et al. Dietary magnesium intake and the future risk of coronary heart disease (the Honolulu Heart Program). Am J Cardiol. (2003)
106. Al-Delaimy WK, et al. Magnesium intake and risk of coronary heart disease among men. J Am Coll Nutr. (2004)
107. Mathers TW, Beckstrand RL. Oral magnesium supplementation in adults with coronary heart disease or coronary heart disease risk. J Am Acad Nurse Pract. (2009)
108. Corica F, et al. Magnesium concentrations in plasma, erythrocytes, and platelets in hypertensive and normotensive obese patients. Am J Hypertens. (1997)
109. de Valk HW, et al. Oral magnesium supplementation in insulin-requiring Type 2 diabetic patients. Diabet Med. (1998)
110. Guerrero-Romero F, Rodríguez-Morán M. Magnesium improves the beta-cell function to compensate variation of insulin sensitivity: double-blind, randomized clinical trial. Eur J Clin Invest. (2011)
111. Sacks FM, et al. Effect on blood pressure of potassium, calcium, and magnesium in women with low habitual intake. Hypertension. (1998)
112. Guerrero-Romero F, Rodríguez-Morán M. The effect of lowering blood pressure by magnesium supplementation in diabetic hypertensive adults with low serum magnesium levels: a randomized, double-blind, placebo-controlled clinical trial. J Hum Hypertens. (2009)
113. Rodríguez-Morán M, Guerrero-Romero F. Oral magnesium supplementation improves insulin sensitivity and metabolic control in type 2 diabetic subjects: a randomized double-blind controlled trial. Diabetes Care. (2003)
114. Hatzistavri LS, et al. Oral magnesium supplementation reduces ambulatory blood pressure in patients with mild hypertension. Am J Hypertens. (2009)
115. Kawano Y, et al. Effects of magnesium supplementation in hypertensive patients: assessment by office, home, and ambulatory blood pressures.Hypertension. (1998)
116. Lee S, et al. Effects of oral magnesium supplementation on insulin sensitivity and blood pressure in normo-magnesemic nondiabetic overweight Korean adults. Nutr Metab Cardiovasc Dis. (2009)
117. Doyle L, Flynn A, Cashman K. The effect of magnesium supplementation on biochemical markers of bone metabolism or blood pressure in healthy young adult females. Eur J Clin Nutr. (1999)
118. Kishimoto Y, et al. Effects of magnesium on postprandial serum lipid responses in healthy human subjects. Br J Nutr. (2010)
119. Gacs G, Barltrop D. Significance of Ca-soap formation for calcium absorption in the rat. Gut. (1977)
120. Renaud S, et al. Protective effects of dietary calcium and magnesium on platelet function and atherosclerosis in rabbits fed saturated fat.Atherosclerosis. (1983)
121. Bhattacharyya AK, et al. Dietary calcium and fat. Effect on serum lipids and fecal excretion of cholesterol and its degradation products in man. Am J Clin Nutr. (1969)
122. Effects of Oral Calcium upon Serum Lipids in Man.
123. Denke MA, Fox MM, Schulte MC. Short-term dietary calcium fortification increases fecal saturated fat content and reduces serum lipids in men. J Nutr. (1993)
124. Guerrero-Romero F, et al. Oral magnesium supplementation improves insulin sensitivity in non-diabetic subjects with insulin resistance. A double-blind placebo-controlled randomized trial. Diabetes Metab. (2004)
125. Garland HO. New experimental data on the relationship between diabetes mellitus and magnesium. Magnes Res. (1992)
126. Tosiello L. Hypomagnesemia and diabetes mellitus. A review of clinical implications. Arch Intern Med. (1996)
127. Engelen W, et al. Are low magnesium levels in type 1 diabetes associated with electromyographical signs of polyneuropathy. Magnes Res. (2000)
128. De Leeuw I, et al. Long term magnesium supplementation influences favourably the natural evolution of neuropathy in Mg-depleted type 1 diabetic patients (T1dm). Magnes Res. (2004)
129. De Leeuw I, et al. Effect of intensive magnesium supplementation on the in vitro oxidizability of LDL and VLDL in Mg-depleted type 1 diabetic patients. Magnes Res. (1998)
130. Mooren FC, et al. Oral magnesium supplementation reduces insulin resistance in non-diabetic subjects – a double-blind, placebo-controlled, randomized trial. Diabetes Obes Metab. (2011)
131. Cinar V, et al. The effect of magnesium supplementation on glucose and insulin levels of tae-kwan-do sportsmen and sedentary subjects. Pak J Pharm Sci. (2008)
132. Golf SW, Bender S, Grüttner J. On the significance of magnesium in extreme physical stress. Cardiovasc Drugs Ther. (1998)
133. Kurpad AV, Aeberli I. Low serum magnesium and obesity–causal role or diet biomarker. Indian Pediatr. (2012)
134. Huang JH, et al. Correlation of magnesium intake with metabolic parameters, depression and physical activity in elderly type 2 diabetes patients: a cross-sectional study. Nutr J. (2012)
135. Huerta MG, et al. Magnesium deficiency is associated with insulin resistance in obese children. Diabetes Care. (2005)
136. Celik N, Andiran N, Yilmaz AE. The relationship between serum magnesium levels with childhood obesity and insulin resistance: a review of the literature. J Pediatr Endocrinol Metab. (2011)
137. Del Gobbo LC, et al. Low serum magnesium concentrations are associated with a high prevalence of premature ventricular complexes in obese adults with type 2 diabetes. Cardiovasc Diabetol. (2012)
138. Rodriguez-Morán M, Guerrero-Romero F. Elevated concentrations of TNF-alpha are related to low serum magnesium levels in obese subjects.Magnes Res. (2004)
139. Guerrero-Romero F, Rodriguez-Moran M. Serum magnesium in the metabolically-obese normal-weight and healthy-obese subjects. Eur J Intern Med. (2013)
140. Iotti S, Malucelli E. In vivo assessment of Mg2+ in human brain and skeletal muscle by 31P-MRS. Magnes Res. (2008)
141. Stephenson EW, Podolsky RJ. Regulation by magnesium of intracellular calcium movement in skinned muscle fibers. J Gen Physiol. (1977)
142. Triger DR, Joekes AM. Severe muscle cramp due to acute hypomagnesaemia in haemodialysis. Br Med J. (1969)
143. Bilbey DL, Prabhakaran VM. Muscle cramps and magnesium deficiency: case reports. Can Fam Physician. (1996)
144. In vivo 31P-MRS assessment of cytosolic {Mg2+} in the human skeletal muscle in different metabolic conditions.
145. Malucelli E, et al. Free Mg2+ concentration in the calf muscle of glycogen phosphorylase and phosphofructokinase deficiency patients assessed in different metabolic conditions by 31P MRS. Dyn Med. (2005)
146. Andersen H, et al. Decreased muscle strength in patients with alcoholic liver cirrhosis in relation to nutritional status, alcohol abstinence, liver function, and neuropathy. Hepatology. (1998)
147. Aagaard NK, et al. Muscle strength, Na,K-pumps, magnesium and potassium in patients with alcoholic liver cirrhosis — relation to spironolactone. J Intern Med. (2002)
148. Aagaard NK, et al. Magnesium supplementation and muscle function in patients with alcoholic liver disease: a randomized, placebo-controlled trial. Scand J Gastroenterol. (2005)
149. Finstad EW, et al. The effects of magnesium supplementation on exercise performance. Med Sci Sports Exerc. (2001)
150. Hantoushzadeh S, Jafarabadi M, Khazardoust S. Serum magnesium levels, muscle cramps, and preterm labor. Int J Gynaecol Obstet. (2007)
151. Kovács L, et al. Magnesium substitution in pregnancy. A prospective, randomized double-blind study. Geburtshilfe Frauenheilkd. (1988)
152. Garrison SR, et al. The effect of magnesium infusion on rest cramps: randomized controlled trial. J Gerontol A Biol Sci Med Sci. (2011)
153. Garrison SR, et al. Magnesium for skeletal muscle cramps. Cochrane Database Syst Rev. (2012)
154. Nygaard IH, et al. Does oral magnesium substitution relieve pregnancy-induced leg cramps. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. (2008)
155. Supakatisant C, Phupong V. Oral magnesium for relief in pregnancy-induced leg cramps: a randomised controlled trial. Matern Child Nutr. (2012)
156. Dahle LO, et al. The effect of oral magnesium substitution on pregnancy-induced leg cramps. Am J Obstet Gynecol. (1995)
157. Frusso R, et al. Magnesium for the treatment of nocturnal leg cramps: a crossover randomized trial. J Fam Pract. (1999)
158. Roffe C, et al. Randomised, cross-over, placebo controlled trial of magnesium citrate in the treatment of chronic persistent leg cramps. Med Sci Monit. (2002)
159. Cinar V, et al. Effects of magnesium supplementation on testosterone levels of athletes and sedentary subjects at rest and after exhaustion. Biol Trace Elem Res. (2011)
160. Cinar V. The effects of magnesium supplementation on thyroid hormones of sedentars and Tae-Kwon-Do sportsperson at resting and exhaustion.Neuro Endocrinol Lett. (2007)
161. Cinar V, et al. Adrenocorticotropic hormone and cortisol levels in athletes and sedentary subjects at rest and exhaustion: effects of magnesium supplementation. Biol Trace Elem Res. (2008)
162. Larsson SC, Bergkvist L, Wolk A. Magnesium intake in relation to risk of colorectal cancer in women. JAMA. (2005)
163. Lin J, et al. Total magnesium intake and colorectal cancer incidence in women. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. (2006)
164. Wark PA, et al. Magnesium intake and colorectal tumor risk: a case-control study and meta-analysis. Am J Clin Nutr. (2012)
165. Buha A, et al. Effects of oral and intraperitoneal magnesium treatment against cadmium-induced oxidative stress in plasma of rats. Arh Hig Rada Toksikol. (2012)
166. Djukić-Cosić D, et al. Effect of supplemental magnesium on the kidney levels of cadmium, zinc, and copper of mice exposed to toxic levels of cadmium. Biol Trace Elem Res. (2006)
167. Boujelben M, et al. Lipid peroxidation and HSP72/73 expression in rat following cadmium chloride administration: interactions of magnesium supplementation. Exp Toxicol Pathol. (2006)
168. Bulat ZP, et al. Zinc or magnesium supplementation modulates cd intoxication in blood, kidney, spleen, and bone of rabbits. Biol Trace Elem Res. (2008)
169. Dimai HP, et al. Daily oral magnesium supplementation suppresses bone turnover in young adult males. J Clin Endocrinol Metab. (1998)
170. Meisel P, et al. Magnesium deficiency is associated with periodontal disease. J Dent Res. (2005)
171. Merchant AT. Higher serum magnesium:calcium ratio may lower periodontitis risk. J Evid Based Dent Pract. (2006)
172. Aydin H, et al. Short-term oral magnesium supplementation suppresses bone turnover in postmenopausal osteoporotic women. Biol Trace Elem Res. (2010)
173. Carpenter TO, et al. A randomized controlled study of effects of dietary magnesium oxide supplementation on bone mineral content in healthy girls. J Clin Endocrinol Metab. (2006)
174. Rodriguez-Hernandez H, et al. Oral magnesium supplementation decreases alanine aminotransferase levels in obese women. Magnes Res. (2010)
175. Závaczki Z, et al. Magnesium-orotate supplementation for idiopathic infertile male patients: a randomized, placebo-controlled clinical pilot study.Magnes Res. (2003)
176. Cevette MJ, et al. Phase 2 study examining magnesium-dependent tinnitus. Int Tinnitus J. (2011)
177. Guidelines for the Diagnosis and Management of Asthma (EPR-3).
178. Kazaks AG, et al. Effect of oral magnesium supplementation on measures of airway resistance and subjective assessment of asthma control and quality of life in men and women with mild to moderate asthma: a randomized placebo controlled trial. J Asthma. (2010)
179. Gontijo-Amaral C, et al. Oral magnesium supplementation in asthmatic children: a double-blind randomized placebo-controlled trial. Eur J Clin Nutr. (2007)
180. Bede O, et al. Urinary magnesium excretion in asthmatic children receiving magnesium supplementation: a randomized, placebo-controlled, double-blind study. Magnes Res. (2003)
181. Fogarty A, et al. Oral magnesium and vitamin C supplements in asthma: a parallel group randomized placebo-controlled trial. Clin Exp Allergy. (2003)
182. Hill J, et al. Investigation of the effect of short-term change in dietary magnesium intake in asthma. Eur Respir J. (1997)
183. Jaipakdee S, et al. The effects of potassium and magnesium supplementations on urinary risk factors of renal stone patients. J Med Assoc Thai. (2004)
184. Ariceta G, et al. Acute and chronic effects of cisplatin therapy on renal magnesium homeostasis. Med Pediatr Oncol. (1997)
185. Lajer H, et al. Magnesium depletion enhances cisplatin-induced nephrotoxicity. Cancer Chemother Pharmacol. (2005)
186. Lajer H, et al. Magnesium and potassium homeostasis during cisplatin treatment. Cancer Chemother Pharmacol. (2005)
187. Hodgkinson E, Neville-Webbe HL, Coleman RE. Magnesium depletion in patients receiving cisplatin-based chemotherapy. Clin Oncol (R Coll Radiol). (2006)
188. Ashrafi F, et al. The Role of Magnesium Supplementation in Cisplatin-induced Nephrotoxicity in a Rat Model: No Nephroprotectant Effect. Int J Prev Med. (2012)
189. Firoz M, Graber M. Bioavailability of US commercial magnesium preparations. Magnes Res. (2001)
190. Siener R, Jahnen A, Hesse A. Bioavailability of magnesium from different pharmaceutical formulations. Urol Res. (2011)
191. Hendry PO, et al. Randomized clinical trial of laxatives and oral nutritional supplements within an enhanced recovery after surgery protocol following liver resection. Br J Surg. (2010)
192. Lindberg JS, et al. Magnesium bioavailability from magnesium citrate and magnesium oxide. J Am Coll Nutr. (1990)
193. Walker AF, et al. Mg citrate found more bioavailable than other Mg preparations in a randomised, double-blind study. Magnes Res. (2003)
194. Mühlbauer B, et al. Magnesium-L-aspartate-HCl and magnesium-oxide: bioavailability in healthy volunteers. Eur J Clin Pharmacol. (1991)
195. Ranade VV, Somberg JC. Bioavailability and pharmacokinetics of magnesium after administration of magnesium salts to humans. Am J Ther. (2001)
196. Schuette SA, Lashner BA, Janghorbani M. Bioavailability of magnesium diglycinate vs magnesium oxide in patients with ileal resection. JPEN J Parenter Enteral Nutr. (1994)
197. Zeana C. Magnesium orotate in myocardial and neuronal protection. Rom J Intern Med. (1999)
198. Stepura OB, Martynow AI. Magnesium orotate in severe congestive heart failure (MACH). Int J Cardiol. (2009)
199. Coudray C, et al. Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach.Magnes Res. (2005)
200. Spasov AA, et al. Comparative study of magnesium salts bioavailability in rats fed a magnesium-deficient diet. Vestn Ross Akad Med Nauk. (2010)
201. Wallach S. Availability of body magnesium during magnesium deficiency. Magnesium. (1988)
202. Bush AI. Kalzium ist nicht alles. Neuron. (2010)
203. Wilborn CD, et al. Effects of Zinc Magnesium Aspartate (ZMA) Supplementation on Training Adaptations and Markers of Anabolism and Catabolism.J Int Soc Sports Nutr. (2004)
204. Koehler K, et al. Serum testosterone and urinary excretion of steroid hormone metabolites after administration of a high-dose zinc supplement. Eur J Clin Nutr. (2009)
205. Basso LE, et al. Effect of magnesium supplementation on the fractional intestinal absorption of 45CaCl2 in women with a low erythrocyte magnesium concentration. Metabolism. (2000)
206. Bioavailability of Calcium and Magnesium from Magnesium Citrate Calcium Malate.
207. Langley WF, Mann DJ. Skeletal buffer function and symptomatic magnesium deficiency. Med Hypotheses. (1991)
208. Chopra S, Cherian D, Jacob JJ. The thyroid hormone, parathyroid hormone and vitamin D associated hypertension. Indian J Endocrinol Metab. (2011)
209. Young EW, et al. Regulation of parathyroid hormone and vitamin D in essential hypertension. Am J Hypertens. (1995)
210. Majumdar P, Boylan LM. Alteration of tissue magnesium levels in rats by dietary vitamin B6 supplementation. Int J Vitam Nutr Res. (1989)
211. Eisinger J, Dagorn J. Vitamin B6 and magnesium. Magnesium. (1986)
212. Bernstein AL. Vitamin B6 in clinical neurology. Ann N Y Acad Sci. (1990)
213. Rob PM, et al. Cyclosporin induces magnesium deficiency in rats and thereby aggravates its own nephrotoxicity: benefit of magnesium supplementation. Transplant Proc. (1994)
214. Okada T, et al. Clinical evaluation of chronic nephrotoxicity of long-term cyclosporine A treatment in adult patients with steroid-dependent nephrotic syndrome. Nephrology (Carlton). (2011)
215. Ikari A, et al. Do. Naunyn Schmiedebergs Arch Pharmacol. (2008)
216. Kim SJ, et al. Immunosuppressants inhibit hormone-stimulated Mg2+ uptake in mouse distal convoluted tubule cells. Biochem Biophys Res Commun. (2006)
217. Tarighat Esfanjani A, et al. The Effects of Magnesium, L-: Carnitine, and Concurrent Magnesium-L-: Carnitine Supplementation in Migraine Prophylaxis. Biol Trace Elem Res. (2012)
218. Rondón LJ, Rayssiguier Y, Mazur A. Dietary inulin in mice stimulates Mg2+ absorption and modulates TRPM6 and TRPM7 expression in large intestine and kidney. Magnes Res. (2008)