Železo

Ferrum – Fe

• Základná charakteristika
• Biologické a vedecké súvislosti
  
• Prejavy nedostatku
• Následky predávkovania
• Prírodné zdroje
• Odporúčaná denná dávka (ODD)
• Vzájomné interakcie
• Literatúra

Medicínske upozornenie!

Základná charakteristika

Železo je nezastupiteľná minerálna látka dobre známa v súvislosti s krvou a prenosom kyslíka. Jeho doplnkový príjem má zmysel iba pri jeho deficite, inak nemá žiadny potvrdený benefit. Naopak doplnkový príjem môže viesť k otrave.

Dospelý človek má v organizme 3-5 g železa. Asi 70 % prijatého železa sa spotrebúva a zvyšných 30 % zostáva ako rezerva.⁽⁵⁹⁾ Zásoby železa (feritín a hemosiderín) sú v pečeni, kostnej dreni, slezine a svaloch. ⁽⁵⁴⁾

V našom tele sa železo viaže s porfyrínom pričom vytvára hém, ktorý môže prenášať kyslík. Hém je základom červených krviniek (erytrocytov), preto je dostatok železa v strave nevyhnutný pre dostatočnú tvorbu červených krviniek. Okrem toho je železo kofaktorom mnohých enzýmov.

Deficit železa spôsobuje anémiu. Medzi jej prvé príznaky patrí bledosť a únava. Deficit železa je jediným dôvodom pre jeho doplnkový príjem. Ak je to možné treba uprednostniť jeho zvýšený príjem v potrave. U ľudí, ktorí majú dostatok železa nemá jeho doplnkový príjem žiadny potvrdený pozitívny efekt, naopak môže viesť k predávkovaniu.

Niektoré potraviny a nápoje podávané spoločne s doplnkami železa môžu znížiť jeho vstrebávanie.

Biologické a vedecké súvislosti

Železo tvorí súčasť hemoglobínu, ktorý dáva krvi typickú červenú farbu a umožňuje dopravu kyslíka z pľúc do všetkých buniek.⁽⁶⁰⁾ S porfyrínom vytvára hém, ktorý je nevyhnutný pre dopravu kyslíka do tkanív.⁽¹⁾⁽³⁾

Okrem zložky hemoglobínu existuje aj vo forme myoglobínu (červeného pigmentu svalov), v ktorom je naviazaný na bielkovinu feritín.⁽⁵⁶⁾

Pretože železo je kofaktorom mnohých enzýmov, plní nezastupiteľnú úlohu takmer u všetkých známych organizmov okrem niektorých druhov baktérií.⁽¹⁾⁽²⁾

Okrem hemoproteínov môže železo vytvárať zlúčeniny so sírou, ktoré sú súčasťou vyše 200 rozličných bielkovín vrátane mnohých enzýmov.⁽⁴⁾ Takéto zlúčeniny sa vyskytujú takmer vo všetkých formách života (eukaryoty, baktérie, rastliny). ⁽⁷⁾ U ľudí sa tieto bielkoviny spájajú s produkciou energie. Nachádzame ich v mitochondriách a zdá sa, že majú vplyv na niektoré mitochondriálne ochorenia, napr. Friedreichova ataxia.⁽⁸⁾⁽⁹⁾

Kvôli premenám železa z redukovanej na oxidovanú formu, môže železo v tele zabezpečovať detoxikáciu organizmu a ochranu pred voľnými radikálmi.⁽⁵⁴⁾ Tým zvyšuje obranyschopnosť organizmu a odolnosť proti chorobám.

Môže mať teda pozitívny vplyv, ale pretože je železo nerozpustné, prebytok voľného železa môže poškodzovať bielkoviny a bunky.⁽¹⁰⁾

Železo podporuje tvorbu kolagénu ⁽⁵⁶⁾ čím pomáha predchádzať starnutiu pokožky. Kolagén napína pokožku a obnovuje jej pružnosť.⁽⁵⁹⁾

Zdá sa, že pravidelné užívanie doplnkov obsahujúcich železo môže pomôcť uľaviť od častých menštruačných bolestí.⁽⁶¹⁾ Pri menštruácii dochádza ku krvným stratám a železo pôsobí ako ochrana pred málokrvnosťou. ⁽⁵⁸⁾

Pozitívny význam má aj pri podpore duševnej činnosti, znižuje unavenosť, chráni pred duševnými poruchami a pôsobí ako prevencia porúch učenia sa u detí. ⁽⁶²⁾

Tento minerál ovplyvňuje aj: ⁽⁵⁶⁾

• látkovú premenu glukózy v bunkách;
• produkciu protilátok;
• premenu karoténu na vitamín A;
• metabolizmus vitamínov skupiny B.

Neurológia

Depresia

Zdá sa, že vyšší príjem železa znižuje pravdepodobnosť vzniku depresie. Tento vplyv bol zistený na základe (relatívne malej) meta-analýzy.⁽¹⁸⁾

Zdravie obehového systému

Červené krvinky

V ľudskom tele sa železo viaže s porfyrínom za vzniku hému. Najznámejšie hemoproteíny (bielkoviny s hémom) sú hemoglobín a myoglobín, ktoré sa nachádzajú v erytrocytoch (červených krvinkách).⁽¹⁹⁾ Železo na héme môže reverzibilne oxidovať (viazať kyslík) a zase ho uvoľňovať.⁽²⁰⁾ Vďaka tomu môžu červené krvinky transportovať kyslík do tkanív.⁽²¹⁾

Telo bez dostatku červených krviniek alebo s poškodenými krvinkami trpí anémiou. Existuje niekoľko rozličných foriem anémie. Niektoré sú genetické (napr. kosáčiková anémia)⁽²²⁾, iné sú spojené so stravovaním – napr. Perniciózna anémia spojená s nedostatkom vitamínu B12.⁽²³⁾

Najrozšírenejším typom je anémia spôsobená nedostatkom železa. Môže vzniknúť pri nedostatku železa v potrave alebo ak má telo problém spracovať prijaté železo. Primárne postihuje ženy pred menopauzou, ktoré konzumujú málo mäsa.⁽²⁴⁾ Dá sa to liečiť zvýšeným príjmom železa v strave, užívaním doplnkov s obsahom železa (pod lekárskym dohľadom), alebo zvýšením schopnosti tela absorbovať a využiť železo^(25)(26)(27) – napr. zvýšením biologickej dostupnosti rastlinného železa.

Červené krvinky prenášajú kyslík do tkanív vďaka železu v hemoglobíne a myoglobíne. Optimálne zásoby železa v organizme podporujú túto funkciu. Nadbytok železa nemusí túto funkciu zlepšovať, ale jeho nedostatok ju brzdí čo vedie k anémii.

Zápaly a imunológia

Makrofágy

Makrofágy sú imunitné bunky, ktoré zohrávajú úlohu aj pri zápaloch a protizápalových reakciách.⁽²⁸⁾ Zároveň zohrávajú úlohu aj pri regenerácii⁽²⁹⁾ a recyklácii železa.⁽³⁰⁾

Červené krvinky, rovnako ako ostatné bunky, vekom starnú a degradujú, pričom uvoľňujú hém, ktorý môže poškodiť tkanivá a DNA.⁽³¹⁾ Preto makrofágy preventívne detegujú zostarnuté červené krvinky a likvidujú ich.⁽³²⁾

Makrofágy eliminujú poškodené a zostarnuté červené krvinky. Tým znemožňujú železu voľne plávať v krvi a poškodzovať tkanivá.

Pohlavná sústava

Ženské pohlavné orgány

Užívanie doplnkov železa v čase menštruácie zvyšuje feritín a hemoglobín a znižuje riziko vzniku anémie. Ale každodenné užívanie doplnkov železa lepšie redukuje riziko anémie.⁽²⁴⁾

Užívanie doplnkov železa iba v čase menštruácie znižuje riziko vzniku anémie, ale nie tak účinne ako každodenné užívanie železa.

Prejavy nedostatku

Príčinou nedostatku železa je väčšinou nesprávne a nedostatočné stravovanie, silné krvácanie počas menštruácie alebo pri poranení, porucha resorpcie a zápaly, prípadne vredy v žalúdočno-črevnej oblasti.⁽⁵⁵⁾

Pri chudokrvnosti spôsobenej nedostatkom železa (tzv. hypochrómna anémia) je počet červených krviniek v norme, iba ich veľkosť a podiel krvného farbiva obsahujúceho železo sa zníži. Následkom toho je obmedzené zásobovanie celého tela kyslíkom, čo sa prejavuje rýchlou vyčerpanosťou, nechutenstvom a celkovou únavou.⁽⁵⁵⁾ Osobám trpiacim vážnejšou anémiou rýchlo dochádza dych a trpia závratmi, náhlymi prechodnými stavmi bezvedomia (mdlobami), bolesťami chrbta a búšením srdca. ⁽⁵²⁾

Nedostatok železa môže ovplyvniť činnosť štítnej žľazy, ktorá reguluje teplotu organizmu. A práve preto sa odborníci nazdávajú, že jeho nedostatok zapríčiňuje aj Ekbomov syndróm (nepokojné nohy). ⁽⁵³⁾

Nedostatočné množstvo železa patrí medzi najčastejších pôvodcov vypadávania vlasov, najmä u žien. Typické sú aj pozdĺžne ryhy, priehlbinky a vydutiny na nechtoch ⁽⁶³⁾.

Nedostatok železa v novorodeneckom a detskom veku je spojený so zhoršeným vývinom kognitívnych, psychomotorických ⁽¹⁶⁾ a behaviorálnych ⁽¹⁷⁾ schopností.

Meta-analýza na relatívne malej vzorke ukázala, že vyšší príjem železa znižuje pravdepodobnosť vzniku depresie.⁽¹⁸⁾

Následky predávkovania

Nadmerný príjem živočíšneho tzv. hémového železa podporuje vznik cukrovky, reumatoidnej artritídy, niektorých druhov rakoviny, aterosklerózy a aj vznik žlčových kameňov.⁽⁵⁴⁾

Prebytok železa predávkovaním spôsobuje v tkanivách tvorbu voľných radikálov, čo býva príčinou mnohých srdcových chorôb, skracovania životnosti buniek a života organizmov. Ukladanie železa v tkanivách, okrem hemachromatózy, spôsobuje aj bronzovú pigmentáciu kože a cirhózu pečene.⁽⁶²⁾

Pri akútnej otrave železom dochádza k poškodeniu výstelky čriev, čo môže viesť ku krvavému zvracaniu. Môže nasledovať acidóza, zlyhanie čriev a šok.⁽⁵⁷⁾

Prírodné zdroje

Z rastlinných zdrojov najviac železa obsahuje strúhaný kokos, mak, sója, šošovica, petržlenová vňať. Dostatok železa má aj hrach, fazuľa, sýtozelená listová zelenina, niektoré druhy jabĺk a oriešky.

Odporúča sa uprednostňovať rastlinné zdroje železa, pretože živočíšne hémové železo a jeho nadmerný príjem napríklad v červenom mäsa sa spája so zvýšenou tvorbou voľných radikálov.⁽⁵⁴⁾

Železo sa vstrebáva sliznicou tenkého čreva. Množstvo vstrebávaného železa závisí od zásob železa v organizme tzn. čím menej železa organizmus má, tým je jeho vstrebávanie lepšie. Vstrebávanie nehémového („rastlinného“) železa podporuje: vitamín C a iné organické kyseliny (paradajky, ovocie, paprika a pod.), tepelná úprava (zvyšuje vstrebávanie železa z rastlinných zdrojov 3-7 krát). Vstrebávanie nehémového železa zhoršuje: kalcium fosfát – fosforečnan vápenatý, taníny (čaj, káva, kakao, horká čokoláda), fytáty (nespracované obilniny, nekysnuté chleby a pečivo). Po vstupe do krvi sa železo viaže na bielkoviny (transferín) a transportuje k bunkám.⁽⁵⁴⁾

Odporúčaná denná dávka (ODD)

Dávkovanie železa závisí od viacerých okolností, najmä však od možnosti zabezpečovania jeho vstrebávania, ktoré je u železa, podobne ako u vápnika veľmi slabé. U dospelých sa odporúčajú dávky 10 až 15 mg, u detí 8-15 mg, u tehotných žien 30-40 mg, u dojčiacich matiek 10-25 mg a u výkonných športovcov 20-30 mg denne.⁽⁶²⁾

Pre deti do 6 mesiacov je adekvátny príjem 0,27 mg. Kanadská pediatrická spoločnosť ⁽¹³⁾ a americká akadémia pediatrov ⁽¹⁴⁾ odporúčajú deťom, ktoré sú málo alebo vôbec nie sú kojené, piť špeciálne kojenecké mlieka obohatené železom.

Pre deti vo veku 7 až 12 mesiacov je odhadovaný priemerný príjem (OPP) 6,9 mg, zatiaľ čo odporúčaná denná dávka (ODD) je 11 mg. Tento veľký rozdiel v potrebe železa u mladších a starších kojencov je pravdepodobne spôsobený zvýšením hmotnosti tela ako aj zvýšenou schopnosťou bezpečne ukladať železo.

Pre deti vo veku 1-3 roky je OPP 3 mg a ODD je 7 mg.

Pre deti vo veku 4-8 rokov je OPP 4,1 mg a ODD je 10 mg.

Pre mládež vo veku 9-18 rokov sa OPP a ODD líšia v závislosti od pohlavia (kvôli menštruácii). Pre chlapcov do 14 rokov je ODD 8 mg, vo veku 14-18 je to 11 mg. Pre dievčatá do 14 rokov je ODD tiež 8 mg, ale vo veku 14-18 rokov je to 15 mg. Odporúča sa aby sa dievčatám do 14 rokov, ktoré už majú menštruáciu zvýšila ODD o 2,5 mg (na 13,5 mg).

Pre mužov nad 18 rokov je ODD 8 mg.

Pre ženy vo veku 18-50 je ODD 18 mg. Nad 50 rokov je ODD 8 mg, rovnako ako pre mužov. Hranica 50 rokov je približná a predstavuje menopauzu.

U tehotných žien sa ODD zvyšuje na 27 mg.

Počas kojenia sa kvôli dočasnému zastaveniu menštruácie ODD znižuje na 9-10 mg.

U mužov sú odporúčané dávky železa odvodené od veku. U žien sa okrem veku zohľadňuje aj menštruácia, tehotenstvo a dojčenie.

Darca krvi, ktorý niekoľko krát do roka daruje 0,5 l krvi, potrebuje pridať ešte 0,6-0,7 mg železa na deň.⁽¹⁵⁾ Vegetariáni a vegáni majú rovnaké ODD ako všežravci, ale častejšie trpia nedostatkom, pretože železo z rastlín má menšiu biologickú dostupnosť ako hémové železo z mäsa.

Zvýšený príjem železa môže byť potrebný počas menštruácie, tehotenstva a kojenia, ako aj pre darcov krvi, vegetariánov a vegánov.

K strate železa dochádza spolu s odlupujúcimi sa bunkami pokožky, so sliznicou, pokrývajúcou vnútrajšok tráviaceho ústrojenstva a močových ciest. V určitých situáciách sa spotreba železa zvyšuje napr. ženy v období menštruácie strácajú denne 2 miligramy železa s menštruačnou krvou (a preto v priebehu menštruačných dní žena stráca 3x viac železa ako normálne).⁽⁶⁰⁾

Ako užívať

Doporučené dávkovanie, aktívne množstvá, ďalšie detaily

Uistite sa, že užívate odporúčanú dennú dávku pre vaše pohlavie, vek a situáciu:

8 mg muži a ženy mimo menštruácie

15 mg ženy mladšie ako 19 rokov počas menštruácie

18 mg ženy staršie ako 18 rokov počas menštruácie

27 mg tehotné ženy

9 mg ženy mladšie ako 19 rokov v období kojenia

10 mg ženy staršie ako 18 rokov v období kojenia

Tieto čísla zahŕňajú aj železo vo vašej strave. Ak prijímate dostatok železa zo stravy, jeho doplnkový príjem je zbytočný. Pozor aby ste neprijímali viac železa ako dennú hornú tolerovateľnú dávku, ktorá je 45 mg pre ľudí starších ako 13 rokov.

Vzájomné interakcie

Chelácia

Niektoré rastlinné zložky môžu viazať železo a izolovať ho v tenkom čreve, čím znížia jeho vstrebávanie.

Kurkumín vykazuje túto schopnosť v myšiach, ale iba pri vysokých dávkach (odhadovaná dávka pre človeka 8-12 g) kombinovaných s krmivom chudobným na železo. Pri krmive s dostatkom železa kurkumín významne neznižoval vstrebávanie železa.⁽³³⁾ Dávka 500 mg kurkumínu u ľudí neznižovala vstrebávanie železa.⁽³⁴⁾

Pridaním 4,2 g chilli (Capsicum annuum) do jedla obohateného 4 mg železa došlo k miernej inhibícii vstrebávania železa (38%). ⁽³⁴⁾

Rozmarín (zdroj kyseliny rozmarínovej) tiež vykazoval inhibíciu vstrebávania nehémového železa. ⁽³⁵⁾

Konzumácia železa spolu s koreninami bohatými na fytokyseliny (phytic acid) alebo fenolové kyseliny (phenolic acid) môže znižovať jeho vstrebávanie.

Psyllium (vláknina) má tiež potenciál znižovať vstrebávanie železa ⁽³⁶⁾ a zvyšovať pH hrubého čreva, čím zlepšuje vstrebávanie vápnika.⁽³⁷⁾

U ľudí spomína jedna štúdia redukciu akumulácie nehémového železa, keď bolo prijímané spoločne s psylliom, ⁽³⁸⁾ ale iné práce neukázali žiadny efekt na metabolizmus železa pri podávaní 10 g psyllia.^(39)(40)(41)

Vláknina v potrave môže mať akútny inhibičný efekt na absorpciu železa no na druhej strane fermentovateľná vláknina môže zlepšiť vstrebávanie minerálnych látok v hrubom čreve.

Mnoho nápojov s vysokým obsahom antioxidantov, vrátane kávy a čaju, znižuje vstrebávanie železa.

Nasledujúce nápoje majú známy inhibičný efekt na absorpciu železa, ak sa požívajú spolu s nehémovým železom:

Káva ⁽⁴²⁾, zrejme kvôli obsahu chlorogenickych kyselín (chlorogenic acid), známych chelátorov železa.⁽⁴³⁾ Ešte bohatším zdrojom týchto kyselín je zelená káva.
Čaj, zelený ⁽³⁵⁾ aj čierny ⁽⁴²⁾ pravdepodobne kvôli prítomnosti katechínov a theaflavínov.⁽⁴⁴⁾
Zápary harmančeka, lipového kvetu, mäty, a Železník lekársky (Verbena officinalis).⁽⁴²⁾

Vitamín C (kyselina askorbová) zvyšuje úroveň absorpcie nehémového železa z tenkého čreva do krvi.^(45)(46) Askorbát (minerálna soľ kyseliny askorbovej) cyklicky prechádza do a z buniek tenkého čreva. ⁽⁴⁷⁾ Mimo buniek redukuje železo na formu, ktorá sa ľahšie vstrebáva, v bunkách pomáha presúvať železo na transferín.⁽⁴⁹⁾ Transferín je bielkovina, ktorá dopravuje železo do buniek. Preto je skorbut (choroba spôsobená nedostatkom vitamínu C) často sprevádzaný určitým stupňom anémie.^(50)(51)

Literatúra

1. Beard JL, Dawson H, Piñero DJ. Iron metabolism: a comprehensive review. Nutr Rev. (1996)
2. Sánchez M et al.. Iron chemistry at the service of life. IUBMB Life. (2017)
3. Gozzelino R, Arosio P. Iron Homeostasis in Health and Disease. Int J Mol Sci. (2016)
4. Bandyopadhyay S, Chandramouli K, Johnson MK. Iron-sulfur cluster biosynthesis. Biochem Soc Trans. (2008)
5. Lill R, Mühlenhoff U. Iron-sulfur protein biogenesis in eukaryotes: components and mechanisms. Annu Rev Cell Dev Biol. (2006)
6. Ayala-Castro C, Saini A, Outten FW. Fe-S cluster assembly pathways in bacteria. Microbiol Mol Biol Rev. (2008)
7. Balk J, Lobréaux S. Biogenesis of iron-sulfur proteins in plants. Trends Plant Sci. (2005)
8. Muthuswamy S, Agarwal S. Friedreich Ataxia: From the Eye of a Molecular Biologist. Neurologist. (2005)
9. Bruni F, Lightowlers RN, Chrzanowska-Lightowlers ZM. Human mitochondrial nucleases. FEBS J. (2016)
10. Eid R, Arab NT, Greenwood MT. Iron mediated toxicity and programmed cell death: A review and a re-examination of existing paradigms. Biochim Biophys Acta. (2017)
11. Koskenkorva-Frank TS, et al. The complex interplay of iron metabolism, reactive oxygen species, and reactive nitrogen species: insights into the potential of various iron therapies to induce oxidative and nitrosative stress. Free Radic Biol Med. (2013)
12. Institute of Medicine (US) Panel on Micronutrients. Dietary Reference Intakes for Vitamin A, Vitamin K, Arsenic, Boron, Chromium, Copper, Iodine, Iron, Manganese, Molybdenum, Nickel, Silicon, Vanadium, and Zinc. . (2001)
13. The Canadian Paediatric Society. Meeting the iron needs of infants and young children: an update. Nutrition Committee, Canadian Paediatric Society. CMAJ. (1991)
14. The American Academy of Pediatrics. Iron Fortification of Infant Formulas. . (1999)
15. Milman N, Kirchhoff M. Influence of blood donation on iron stores assessed by serum ferritin and haemoglobin in a population survey of 1433 Danish males. Eur J Haematol. (1991)
16. Walter T et al.. Iron deficiency anemia: adverse effects on infant psychomotor development. Pediatrics. (1989)
17. Lozoff B et al.. Long-lasting neural and behavioral effects of iron deficiency in infancy. Nutr Rev. (2006)
18. Li Z. Dietary zinc and iron intake and risk of depression: A meta-analysis. Psychiatry Res. (2017)
19. Chung J, Chen C, Paw BH. Heme metabolism and erythropoiesis. Curr Opin Hematol. (2012)
20. Bonaventura C et al.. Molecular controls of the oxygenation and redox reactions of hemoglobin. Antioxid Redox Signal. (2013)
21. Kosman DJ. Redox cycling in iron uptake, efflux, and trafficking. J Biol Chem. (2010)
22. Bender MA, Douthitt Seibel G. Sickle Cell Disease. Gene Reviews. (2003)
23. Chan CQ, Low LL, Lee KH. Oral Vitamin B12 Replacement for the Treatment of Pernicious Anemia. Front Med (Lausanne). (2016)
24. Fernández-Gaxiola AC, De-Regil LM. Intermittent iron supplementation for reducing anaemia and its associated impairments in menstruating women. Cochrane Database Syst Rev. (2011)
25. Johnson-Wimbley TD, Graham DY. Diagnosis and management of iron deficiency anemia in the 21st century. Therap Adv Gastroenterol. (2011)
26. Clark SF. Iron deficiency anemia: diagnosis and management. Curr Opin Gastroenterol. (2009)
27. Bairwa M et al.. Directly observed iron supplementation for control of iron deficiency anemia. Indian J Public Health. (2017)
28. Italiani P, Boraschi D. From Monocytes to M1/M2 Macrophages: Phenotypical vs. Functional Differentiation. Front Immunol. (2014)
29. Wynn TA, Chawla A, Pollard JW. Macrophage biology in development, homeostasis and disease. Nature. (2013)
30. Alam MZ, Devalaraja S, Haldar M. The Heme Connection: Linking Erythrocytes and Macrophage Biology. Front Immunol. (2017)
31. Kumar S, Bandyopadhyay U. Free heme toxicity and its detoxification systems in human. Toxicol Lett. (2005)
32. Bratosin D et al.. Cellular and molecular mechanisms of senescent erythrocyte phagocytosis by macrophages. A review. Biochimie. (1998)
33. Jiao Y1, et al. Curcumin, a cancer chemopreventive and chemotherapeutic agent, is a biologically active iron chelator. Blood. (2009)
34. Tuntipopipat S1, et al. Chili, but not turmeric, inhibits iron absorption in young women from an iron-fortified composite meal. J Nutr. (2006)
35. Samman S1, et al. Green tea or rosemary extract added to foods reduces nonheme-iron absorption. Am J Clin Nutr. (2001)
36. Fernandez R, Phillips SF. Components of fiber bind iron in vitro. Am J Clin Nutr. (1982)
37. Trinidad TP1, Wolever TM, Thompson LU. Availability of calcium for absorption in the small intestine and colon from diets containing available and unavailable carbohydrates: an in vitro assessment. Int J Food Sci Nutr. (1996)
38. Rossander L. Effect of dietary fiber on iron absorption in man. Scand J Gastroenterol Suppl. (1987)
39. Bell LP1, et al. Cholesterol-lowering effects of soluble-fiber cereals as part of a prudent diet for patients with mild to moderate hypercholesterolemia. Am J Clin Nutr. (1990)
40. Dennison BA1, Levine DM. Randomized, double-blind, placebo-controlled, two-period crossover clinical trial of psyllium fiber in children with hypercholesterolemia. J Pediatr. (1993)
41. Anderson JW1, et al. Cholesterol-lowering effects of psyllium hydrophilic mucilloid for hypercholesterolemic men. Arch Intern Med. (1988)
42. Hurrell RF1, Reddy M, Cook JD. Inhibition of non-haem iron absorption in man by polyphenolic-containing beverages. Br J Nutr. (1999)
43. Kono Y1, et al. Iron chelation by chlorogenic acid as a natural antioxidant. Biosci Biotechnol Biochem. (1998)
44. O’Coinceanainn M1, et al. Reaction of iron(III) with theaflavin: complexation and oxidative products. J Inorg Biochem. (2004)
45. Atanassova BD, Tzatchev KN. Ascorbic acid–important for iron metabolism. Folia Med (Plovdiv). (2008)
46. Hallberg L, Brune M, Rossander L. Effect of ascorbic acid on iron absorption from different types of meals. Studies with ascorbic-acid-rich foods and synthetic ascorbic acid given in different amounts with different meals. Hum Nutr Appl Nutr. (1986)
47. Lane DJ, Lawen A. Non-transferrin iron reduction and uptake are regulated by transmembrane ascorbate cycling in K562 cells. J Biol Chem. (2008)
48. May JM, Qu ZC, Mendiratta S. Role of ascorbic acid in transferrin-independent reduction and uptake of iron by U-937 cells. Biochem Pharmacol. (1999)
49. Lane DJ et al.. Transferrin iron uptake is stimulated by ascorbate via an intracellular reductive mechanism. Biochim Biophys Acta. (2013)
50. Clark NG, Sheard NF, Kelleher JF. Treatment of iron-deficiency anemia complicated by scurvy and folic acid deficiency. Nutr Rev. (1992)
51. Cox EV. The anemia of scurvy. Vitam Horm. (1968)
52. Agerbo, P. – Andersen, H. F. 1997. Vitamíny a minerály pro zdravý život. Praha
53. Barone, D. a kol. 2004. Domáci lekár: Tisíce návodov a postupov, ako doma liečiť rôzne choroby a neduhy. 1. vyd. Bratislava: Parsons/Walton/Press, 2004. 656 s. ISBN 80-88983-41-X
54. Bukovský, I. 2009. Miniencyklopédia prírodnej liečby. 1. vyd. Bratislava: AKV –ambulancia klinickej výživy, 2009. 224 s. ISBN 978-80-970230-0-3
55. Hopfenzitzová, P. 1999. Minerálne látky: Aby sme boli fit. 1. vyd. Bratislava: Media klub, 1999. 88 s. ISBN 80-88963-04-04
56. Janek, M. – Muntág, S. 1992. Vitamíny, enzýmy a minerálie v našej strave. 1. vyd. Martin: Vega, 1992. 61 s. ISBN 80-85578-10-7
57. Kvasničková, A. 1998. Esenciální minerální látky ve výživě: Minerální látky a stopové prvky. 1. vyd. Praha: Ústav zemědělských a potřavinářských informácí, 1998. 128 s. ISBN 80-85120-94-1
58. Mandžuková, J. 2012. Čo vám chýba, keď… 1. vyd. Bratislava: Príroda, 2012. 180 s. ISBN 978-80-07-019998-0
59. Mandžuková, J. 2013. Liečivá sila vitamínov a minerálnych látok. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 2013. 280 s. ISBN 978-80-07-02261-4
60. Roger, J. D. Pamplona. 1996. New start – vychutnaj život. 1. vyd. Vrútky: Advent Orion, 1996. 224 s. ISBN 80-88719-51-8
61. Ursell, A. 2004. Vitamíny a minerály: Doplňky pro zdraví a vitalitu inspirované přírodou. 1. vyd. Bratislava: Noxi, 2004. 128 s. ISBN 80-89179-00-2
62. Zachar, D. 2004. Humánna výživa II.: Živiny. 1. vyd. Zvolen: Technická univerzita, 2004. 217 s. ISBN 80-228-1293-5
63. Zittlau, J. 2012. Ako sa liečiť vhodnou stravou. 2. vyd. Brno: Computer Press, 2012. 224 s. ISBN 978-80-251-1907-5