Selén

Selenium – Se

Základná charakteristika

Selén je esenciálny minerál oslavovaný pre jeho antioxidačné účinky. Tvorí súčasť niektorých antioxidačných enzýmov (napr. glutatiónu). Avšak pri užívaní nadmerných dávok môže spôsobovať oxidačné poškodenie buniek a môže byť pro-diabetický.

Biologický význam

Selén je súčasťou enzýmov a transportérov nazývaných selenoproteíny. Mnohé z nich sú antioxidanty, v ktorých selén pôsobí ako prostetická skupina alebo aktívne miesto.(8)

Selén je nepostrádateľný pre funkciu jodothyronín dejodinázy, ktorá katalyzuje premenu T4 na T3 a tým ovplyvňuje reguláciu rastu a teploty.(9)

Prejavy nedostatku

Deficit sa objavuje ak je celkový príjem nižší ako 11 µg.(13) Deficit selénu u detí môže spôsobiť Keshanskú chorobu, pomenovanú po oblasti v Číne, kde pacienti vykazovali ťažké, často smrteľné, formy kardiomyopatie.(14)

Táto choroba je korelovaná s príjmom selénu a aktivitou glutation peroxidázy (GPx). Suplementácia selénom znižuje výskyt tejto choroby. Pravdepodobný je aj vplyv vírusových infekcií, ktorý sa pri deficite selénu zhoršuje.(15)

Následky predávkovania

Príjem 55 µg selénu je dostatočný pre podporu funkcie 25 selenoproteínov(16)(17), hoci sa môžu vyskytnúť individuálne rozdiely.(18) Na terapeutické účely môžu byť potrebné aj vyššie dávky. Bezpečné sa zdajú byť dávky do 750-800 µg denne.(21) Pri dávkach nad 1500 µg hrozí poškodzovanie tkanív a dávky 3000-5000 µg môžu spôsobiť priame poškodenie DNA.(22)(23)(24)

Toxicita

Nadmerný príjem selénu (najmä selenitu sodného) je nebezpečný hlavne kvôli jeho pro-oxidačným vlastnostiam. Táto zlúčenina je schopná ničiť nádorové bunky prostredníctvom oxidácie, ale je rovnako toxická pre zdravé bunky.(13)

In vitro pokusy ukázali, že vysoký príjem selénu má v rôznych tkanivách nepriaznivý vplyv na integritu DNA.(82) Anorganické soli selénu (selenit sodný, selenát sodný) sú vo vysokých koncentráciách smrteľné pre ľudské lymfocyty v periferálnej krvi.(83) Vysoký príjem anorganického selénu v potrave indukuje poškodenie DNA v bunkách pečene.(84) Hoci mechanizmy zodpovedné za toxicitu vysokých dávok Se nie sú ešte úplne pochopené, vieme, že môžu byť závažné najmä vo vzťahu k poškodeniu DNA, oxidačnému stresu a vyvolaniu bunkovej smrti.(82)

U ľudí sa po požití veľkej dávky selénu môže objaviť poškodenie nechtov.(85) Vzorky nechtov sa často používajú na odhadnutie stavu selénu v organizme.(86)(87)(88)(89)

V jednej štúdii sa uvádza, že príjem selénu obsiahnutého v potrave v množstve 300 µg denne môže mať toxický efekt na endokrinné funkcie, najmä na syntézu hormónov štítnej žľazy a na potláčanie NK buniek.(90)

Podobne sa v niektorých článkoch uvádza spojitosť príjmu selénu so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky typu 2.(33)(92)(93)

Prípadové štúdie osôb, ktoré omylom užívali vysoké dávky selénu uvádzajú výskyt nasledovných prejavov: hnačka, únava, vypadávanie vlasov, bolesti svalov a kĺbov, farebné zmeny na nechtoch, závraty, strata pamäte, depresia, insomnia, mravčenie prstov, nervozita, problémy so zrakom, bolesti hlavy, cesnakový zápach dychu. Niektoré symptómy pretrvávali 90 dní po ukončení príjmu selénu.(94)(95)(96)

Prírodné zdroje

Selén sa vyskytuje v organických aj anorganických formách. Primárne organické formy sú selénoaminokyseliny (selénocysteín, selénometionín a metylselenocysteín). Hlavnou aktívnou formou v potrave je selénometionín.(1) Ďalšie dôležité organické formy sú selénoneín, ktorý je hlavnou formou v tuniakoch(2) a gama-glutamyl-Se-selénometyl-selénocysteín, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch rastlinnej potravy.(3)

Anorganické formy sú selenit a selenát, ktoré sa vyskytujú vo vode a pôde a využívajú ich rastliny a živočíchy na syntézu organických foriem. Rastliny syntetizujú najmä selénometionín, živočíchy syntetizujú hlavne selénocysteín.(1)

Obsah selénu v potrave koreluje s celkovým obsahom bielkovín, pretože selénové aminokyseliny majú schopnosť nahrádzať síru v bielkovinách (toto pravidlo má mnoho výnimiek súvisiacich s fyziológiou konkrétneho organizmu). Príjem selénu do organizmu je regionálne veľmi variabilný a závisí od jeho obsahu v pôde, podmienok pestovania plodín, krmiva dobytka a lokálnej stravy.(3)(4)

Z potravín obsahujú najviac selénu na 1 gram para orechy (Bertholletia excelsa). Dva orechy denne užívané po dobu 12 týždňov zvýšili obsah selénu u dospelých Novozélanďanov v krvnom sére o 64 %.(4)(5) Ostatné orechy a semená majú podstatne nižší obsah selénu. Výnimkou sú sézamové semená z Grécka, ktoré vykazujú extrémne regionálne rozdiely.(6)

Stabilne vysoký obsah selénu majú morské plody. Veľa selénu sa vyskytuje aj v mäse a vajciach, hoci jeho obsah kolíše v závislosti od krmiva.(4) Mliečne výrobky (najmä syr) sú tiež dobrým zdrojom selénu. Jeho obsah je však negatívne korelovaný s obsahom tuku.(7)

Aj strukoviny najmä šošovica, môžu byť dobrým zdrojom selénu, ale jeho obsah kolíše v závislosti od konkrétneho druhu. Pšeničná múka je tiež nutrične dôležitým zdrojom selénu. Zelenina a ovocie zvyčajne nebývajú významným zdrojom selénu.(4)

Odporúčaná denná dávka (ODD)

ODD selénu je odvodené od množstva selénu potrebného na maximalizáciu účinku GPx v krvnom sére. U kojencov je adekvátny príjem stanovený na základe priemerného príjmu selénu z materského mlieka, pretože v tejto vekovej kategórii nemáme dostatočné informácie o skutočnej potrebe selénu.

Pre deti do 6 mesiacov sa odporúča denný príjem 15 µg, u detí vo veku 7-12 mesiacov je to 20 µg. Pre ďalšie vekové kategórie je odporúčaný nasledovný príjem:

  • 1-3 roky – 20 µg
  • 4-8 rokov – 30 µg
  • 9-13 rokov – 40 µg
  • 14 a viac rokov – 55 µg

Dávky sú rovnaké pre obe pohlavia. U tehotných a kojacich žien je odporučená dávka 60-70 µg.(12)

Ako užívať

Celkový príjem (z potravy a doplnkov) by sa mal pohybovať v rozmedzí 200-300 µg denne. Toto množstvo je dostatočné pre udržanie zdravia s prihliadnutím na antirakovinové vlastnosti.

Vzájomné interakcie

Interakcie s metabolizmom glukózy

O seléne bolo zistené, že pomáha metabolizmu glukózy, pretože mimetizuje (napodobňuje) inzulín.(28) Tým pomáha ukladať glukózu do tukových a svalových buniek.(29)(30) Tento efekt bol pozorovaný aj in vivo.(31)

Avšak u ľudí, ktorí majú dostatok selénu môže ďalšia suplementácia zvyšovať riziko vzniku inzulínovej rezistencie a diabetu typu 2. Dávky, ktoré môžu vyvolať tento negatívny efekt sú od 200 µg denne.(32)(33)

Teoretický mechanizmus tohto efektu je ten, že po dosiahnutí určitej hranice príjmu selénu sa selén ukladá do pankreatického tkaniva, kde spôsobuje oxidačný stres a poškodzuje beta-bunky produkujúce inzulín.(34)(35)

Tým sa vysvetľuje aj pozitívny efekt selénu v začiatkoch cukrovky (kedy mimetizuje inzulín a pomáha ukladať glukózu do buniek), ale po dlhšom užívaní poškodí beta-bunky a má opačný, teda pro-diabetický efekt.(36)

Jedna štúdia však ukázala, že u tehotných žien, ktoré mali dostatočnú hladinu selénu nespôsobila jeho ďalšia suplementácia zvýšenie adiponekrínu – markeru inzulínovej rezistencie.(37)

Interakcie s rakovinou

Prvá súvislosť selénu s rakovinou bola zistená vďaka porovnávaciemu výskumu, ktorý ukázal, že v oblastiach s nízkym obsahom selénu v poľnohospodárskych plodinách je vyšší výskyt rakoviny.(44) Do regulácie rakoviny môžu byť zapojené niektoré metabolity selénu, napr. metylselenol.(45)(46)(24) Aj samotné selenoproteíny sú zapojené do prevencie rakoviny. Zvyčajne sa jedná o selenoproteíny, ktoré vykazujú antioxidačný efekt a potláčajú rakovinu počas prvotných štádií.(47)(48)(49)

V súvislosti s rakovinou pľúc, prsníkov, močového mechúra, prostaty a oblasti hlavy a krku sa skúma účinok glutation peroxidázy 1.(50)(51)(52)(53)

Glutation peroxidáza 2 sa skúma v súvislosti kolorektálnym adenómom.(54)(55)

Selenoproteín P sa dáva do súvislosti s kolorektálnym adenómom a rakovinou prostaty.(56)(57)

Thioredoxín reduktáza 1 sa dáva do súvislosti s väčšinou typov rakovín.(61)(62) Selén zosiľuje aj účinok tumor proteínu p53, ktorý sprostredkuje opravu DNA, apoptózu a inhibuje proliferáciu buniek.(63)

Pre-eklampsia

Niekoľko výskumov zistilo, že u ženy s nízkymi hodnotami selénu v krvi majú vyššie riziko vzniku pre-eklampsie ako ženy s normálnymi hodnotami.(73)(74)(75)(76)(77)(78) Suplementácia selénu toto riziko znižuje.(79)(42)(80)(81)

Literatúra

  1. Schrauzer GN. Selenomethionine: a review of its nutritional significance, metabolism and toxicity . J Nutr. (2000)
  2. Yamashita Y, Yabu T, Yamashita M. Discovery of the strong antioxidant selenoneine in tuna and selenium redox metabolism. World J Biol Chem. (2010)
  3. Winkel LH, et al. Selenium Cycling Across Soil-Plant-Atmosphere Interfaces: A Critical Review. Nutrients. (2015)
  4. Navarro-Alarcon M, Cabrera-Vique C. Selenium in food and the human body: a review . Sci Total Environ. (2008)
  5. Thomson CD, et al. Brazil nuts: an effective way to improve selenium status. Am J Clin Nutr. (2008)
  6. Pappa EC, Pappas AC, Surai PF. Selenium content in selected foods from the Greek market and estimation of the daily intake.  Sci Total Environ. (2006)
  7. Barclay MNI, MacPherson A, Dixon J. Selenium Content of a Range of UK Foods. J Food Compost Anal. (1995)
  8. Papp LV, et al. From selenium to selenoproteins: synthesis, identity, and their role in human health. Antioxid Redox Signal. (2007)
  9. Rayman MP. Selenium and human health. Lancet. (2012)
  10. Mustacich D, Powis G.  Thioredoxin reductase. Biochem J. (2000)
  11. May JM, et al. Reduction of the ascorbyl free radical to ascorbate by thioredoxin reductase. J Biol Chem. (1998)
  12. Dietary Reference Intakes for Vitamin C, Vitamin E, Selenium, and Carotenoids.
  13. Letavayová L, Vlcková V, Brozmanová J. Selenium: from cancer prevention to DNA damage. Toxicology. (2006)
  14. Chen J. An original discovery: selenium deficiency and Keshan disease (an endemic heart disease). Asia Pac J Clin Nutr. (2012)
  15. Roman M, Jitaru P, Barbante C. Selenium biochemistry and its role for human health .Metallomics. (2014)
  16. Stadtman TC. Discoveries of vitamin B12 and selenium enzymes.  Annu Rev Biochem. (2002)
  17. Moghadaszadeh B, Beggs AH. Selenoproteins and their impact on human health through diverse physiological pathways. Physiology (Bethesda). (2006)
  18. Rayman MP. Selenoproteins and human health: insights from epidemiological data. Biochim Biophys Acta. (2009)
  19. Rayman MP. Selenium in cancer prevention: a review of the evidence and mechanism of action. Proc Nutr Soc. (2005)
  20. Combs GF Jr, Clark LC, Turnbull BW. An analysis of cancer prevention by selenium. Biofactors. (2001)
  21. Schrauzer GN. Nutritional selenium supplements: product types, quality, and safety . J Am Coll Nutr. (2001)
  22. Reid ME, et al. A report of high-dose selenium supplementation: response and toxicities . J Trace Elem Med Biol. (2004)
  23. Whanger PD. Selenium and its relationship to cancer: an update. Br J Nutr. (2004)
  24. Brozmanová J, et al. Selenium: a double-edged sword for defense and offence in cancer. Arch Toxicol. (2010)
  25. Suzuki KT, Kurasaki K, Suzuki N. Selenocysteine beta-lyase and methylselenol demethylase in the metabolism of Se-methylated selenocompounds into selenide . Biochim Biophys Acta. (2007)
  26. Seitomer E, et al. Analysis of Saccharomyces cerevisiae null allele strains identifies a larger role for DNA damage versus oxidative stress pathways in growth inhibition by selenium. Mol Nutr Food Res. (2008)
  27. Ip C, et al. In vitro and in vivo studies of methylseleninic acid: evidence that a monomethylated selenium metabolite is critical for cancer chemoprevention . Cancer Res. (2000)
  28. Stapleton SR. Selenium: an insulin-mimetic . Cell Mol Life Sci. (2000)
  29. The Insulin-Like effects of Selenate in Rat Adipocytes .
  30. Fürnsinn C, et al. Insulin-like vs. non-insulin-like stimulation of glucose metabolism by vanadium, tungsten, and selenium compounds in rat muscle . Life Sci. (1996)
  31. Ghosh R, Mukherjee B, Chatterjee M. A novel effect of selenium on streptozotocin-induced diabetic mice . Diabetes Res. (1994)
  32. Laclaustra M, et al. Serum selenium concentrations and diabetes in U.S. adults: National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES) 2003-2004 . Environ Health Perspect. (2009)
  33. Stranges S, et al. Effects of long-term selenium supplementation on the incidence of type 2 diabetes: a randomized trial . Ann Intern Med. (2007)
  34. Selenium and Diabetes: More Bad News for Supplements .
  35. Fridlyand LE, Philipson LH. Oxidative reactive species in cell injury: Mechanisms in diabetes mellitus and therapeutic approaches . Ann N Y Acad Sci. (2005)
  36. Introduction: The selenium conundrum .
  37. Mao J, et al. No effect of modest selenium supplementation on insulin resistance in UK pregnant women, as assessed by plasma adiponectin concentration . Br J Nutr. (2016)
  38. Kosanovic M, et al. Maternal and fetal cadmium and selenium status in normotensive and hypertensive pregnancy . Biol Trace Elem Res. (2002)
  39. Molnar J, et al. Serum selenium concentrations correlate significantly with inflammatory biomarker high-sensitive CRP levels in Hungarian gestational diabetic and healthy pregnant women at mid-pregnancy . Biol Trace Elem Res. (2008)
  40. Kilinc M, et al. Evaluation of serum selenium levels in Turkish women with gestational diabetes mellitus, glucose intolerants, and normal controls . Biol Trace Elem Res. (2008)
  41. Tan M, et al. Changes of serum selenium in pregnant women with gestational diabetes mellitus. Biol Trace Elem Res. (2001)
  42. Tara F, et al. Selenium supplementation and the incidence of preeclampsia in pregnant Iranian women: a randomized, double-blind, placebo-controlled pilot trial . Taiwan J Obstet Gynecol. (2010)
  43. Askari G, et al. The association between serum selenium and gestational diabetes mellitus: a systematic review and meta-analysis . J Trace Elem Med Biol. (2015)
  44. Shamberger RJ, Frost DV. Possible protective effect of selenium against human cancer . Can Med Assoc J. (1969)
  45. Spallholz JE, Palace VP, Reid TW. Methioninase and selenomethionine but not Se-methylselenocysteine generate methylselenol and superoxide in an in vitro chemiluminescent assay: implications for the nutritional carcinostatic activity of selenoamino acids . Biochem Pharmacol. (2004)
  46. Kim A, et al. Methylselenol generated from selenomethionine by methioninase downregulates integrin expression and induces caspase-mediated apoptosis of B16F10 melanoma cells . J Cell Physiol. (2007)
  47. Valko M, et al. Free radicals and antioxidants in normal physiological functions and human disease . Int J Biochem Cell Biol. (2007)
  48. Valko M, et al. Free radicals, metals and antioxidants in oxidative stress-induced cancer . Chem Biol Interact. (2006)
  49. Valko M, et al. Role of oxygen radicals in DNA damage and cancer incidence . Mol Cell Biochem. (2004)
  50. Hu YJ, et al. Allelic loss at the GPx-1 locus in cancer of the head and neck . Biol Trace Elem Res. (2004)
  51. Ichimura Y, et al. Increased risk of bladder cancer associated with a glutathione peroxidase 1 codon 198 variant . J Urol. (2004)
  52. Hu YJ, Diamond AM. Role of glutathione peroxidase 1 in breast cancer: loss of heterozygosity and allelic differences in the response to selenium . Cancer Res. (2003)
  53. Moscow JA, et al. Loss of heterozygosity of the human cytosolic glutathione peroxidase I gene in lung cancer . Carcinogenesis. (1994)
  54. Al-Taie OH, et al. Expression profiling and genetic alterations of the selenoproteins GI-GPx and SePP in colorectal carcinogenesis . Nutr Cancer. (2004)
  55. Mörk H, et al. Inverse mRNA expression of the selenocysteine-containing proteins GI-GPx and SeP in colorectal adenomas compared with adjacent normal mucosa . Nutr Cancer. (2000)
  56. Calvo A, et al. Alterations in gene expression profiles during prostate cancer progression: functional correlations to tumorigenicity and down-regulation of selenoprotein-P in mouse and human tumors . Cancer Res. (2002)
  57. Méplan C, et al. Relative abundance of selenoprotein P isoforms in human plasma depends on genotype, se intake, and cancer status . Antioxid Redox Signal. (2009)
  58. Hu YJ, et al. Distribution and functional consequences of nucleotide polymorphisms in the 3′-untranslated region of the human Sep15 gene . Cancer Res. (2001)
  59. Kumaraswamy E, et al. Structure-expression relationships of the 15-kDa selenoprotein gene. Possible role of the protein in cancer etiology . J Biol Chem. (2000)
  60. Jablonska E, et al. Lung cancer risk associated with selenium status is modified in smoking individuals by Sep15 polymorphism . Eur J Nutr. (2008)
  61. Lincoln DT, et al. The thioredoxin-thioredoxin reductase system: over-expression in human cancer . Anticancer Res. (2003)
  62. Gladyshev VN, et al. Contrasting patterns of regulation of the antioxidant selenoproteins, thioredoxin reductase, and glutathione peroxidase, in cancer cells . Biochem Biophys Res Commun. (1998)
  63. Babaknejad N, et al. The relationship between selenium levels and breast cancer: a systematic review and meta-analysis . Biol Trace Elem Res. (2014)
  64. Hurst R, et al. Selenium and prostate cancer: systematic review and meta-analysis . Am J Clin Nutr. (2012)
  65. Kristal AR1, et al. Baseline Selenium Status and Effects of Selenium and Vitamin E Supplementation on Prostate Cancer Risk . J Natl Cancer Inst. (2014)
  66. Bowe WP, Patel N, Logan AC. Acne vulgaris: the role of oxidative stress and the potential therapeutic value of local and systemic antioxidants . J Drugs Dermatol. (2012)
  67. Sahib A, et al. Effects of Oral Antioxidants on Lesion Counts Associated with Oxidative Stress and Inflammation in Patients with Papulopustular Acne . J Clin Exp Dermatol Res. (2012)
  68. Yang L, et al. Selenium and Iodine Levels in Subjects with Kashin-Beck Disease: a Meta-analysis . Biol Trace Elem Res. (2016)
  69. Yao Y, Pei F, Kang P. Selenium, iodine, and the relation with Kashin-Beck disease . Nutrition. (2011)
  70. Sun LY, et al. Effects of the consumption of rice from non-KBD areas and selenium supplementation on the prevention and treatment of paediatric Kaschin-Beck disease: an epidemiological intervention trial in the Qinghai Province . Osteoarthritis Cartilage. (2014)
  71. Eiland E, Nzure C, Faulkner M. Preeclampsia 2012 . J Pregnancy. (2012)
  72. Al-Jameil N, et al. A brief overview of preeclampsia . J Clin Med Res. (2014)
  73. Vanderlelie J, Venardos K, Perkins AV. Selenium deficiency as a model of experimental pre-eclampsia in rats . Reproduction. (2004)
  74. Vanderlelie J, Perkins AV. Selenium and preeclampsia: A global perspective . Pregnancy Hypertens. (2011)
  75. Mistry HD, et al. Reduced selenium concentrations and glutathione peroxidase activity in preeclamptic pregnancies . Hypertension. (2008)
  76. Farzin L, Sajadi F. Comparison of serum trace element levels in patients with or without pre-eclampsia . J Res Med Sci. (2012)
  77. Maleki A, et al. The relationship between plasma level of Se and preeclampsia . Hypertens Pregnancy. (2011)
  78. Rayman MP, Bode P, Redman CW. Low selenium status is associated with the occurrence of the pregnancy disease preeclampsia in women from the United Kingdom . Am J Obstet Gynecol. (2003)
  79. Rayman MP, et al. Effect of selenium on markers of risk of pre-eclampsia in UK pregnant women: a randomised, controlled pilot trial . Br J Nutr. (2014)
  80. Xu M, et al. Selenium and Preeclampsia: a Systematic Review and Meta-analysis . Biol Trace Elem Res. (2016)
  81. Mistry HD, Broughton Pipkin F, Kurlak LO. Letter Regarding: Selenium and Preeclampsia: A Systemic Review and Meta-Analysis . Biol Trace Elem Res. (2016)
  82. Valdiglesias V, et al. In vitro evaluation of selenium genotoxic, cytotoxic, and protective effects: a review . Arch Toxicol. (2010)
  83. Biswas S, Talukder G, Sharma A. Chromosome damage induced by selenium salts in human peripheral lymphocytes . Toxicol In Vitro. (2000)
  84. Wycherly BJ, Moak MA, Christensen MJ. High dietary intake of sodium selenite induces oxidative DNA damage in rat liver . Nutr Cancer. (2004)
  85. Yang G, Zhou R. Further observations on the human maximum safe dietary selenium intake in a seleniferous area of China . J Trace Elem Electrolytes Health Dis. (1994)
  86. Steven Morris J, Stampfer MJ, Willett W. Dietary selenium in humans toenails as an indicator .Biol Trace Elem Res. (1983)
  87. Hunter DJ, et al. Predictors of selenium concentration in human toenails . Am J Epidemiol. (1990)
  88. van den Brandt PA, et al. Predictors of toenail selenium levels in men and women . Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. (1993)
  89. Longnecker MP, et al. A 1-y trial of the effect of high-selenium bread on selenium concentrations in blood and toenails . Am J Clin Nutr. (1993)
  90. Vinceti M, et al. Adverse health effects of selenium in humans . Rev Environ Health. (2001)
  91. Winther KH, et al. Does selenium supplementation affect thyroid function? Results from a randomized, controlled, double-blinded trial in a Danish population . Eur J Endocrinol. (2015)
  92. Stranges S, et al. A prospective study of dietary selenium intake and risk of type 2 diabetes .BMC Public Health. (2010)
  93. Faghihi T, et al. A randomized, placebo-controlled trial of selenium supplementation in patients with type 2 diabetes: effects on glucose homeostasis, oxidative stress, and lipid profile . Am J Ther. (2014)
  94. MacFarquhar JK, et al. Acute selenium toxicity associated with a dietary supplement . Arch Intern Med. (2010)
  95. Morris JS, Crane SB. Selenium toxicity from a misformulated dietary supplement, adverse health effects, and the temporal response in the nail biologic monitor . Nutrients. (2013)
  96. Prevost N, English JC 3rd. Xanthotrichia (yellow hair) due to selenium sulfide and dihydroxyacetone . J Drugs Dermatol. (2008)