Kremík

Silicium – Si

• Základná charakteristika
• Biologické a vedecké súvislosti
• Prejavy nedostatku
• Následky predávkovania
• Prírodné zdroje
• Odporúčaná denná dávka (ODD)
• Literatúra

Medicínske upozornenie!

Základná charakteristika

Kremík, synonymum oxid kremičitý

Popri kyslíku je to najrozšírenejší prvok v prírode. Kovový kremík tvorí tmavosivé lesklé osemsteny, ktoré sa podobajú štruktúre diamantu.⁽¹⁾ V ľudskom tele sa vyskytuje najčastejšie vo forme kyseliny kremičitej a to v množstve asi 1 g.⁽²⁾

Kremík sa nachádza vo vode ako voľne plávajúci minerál a je pomerne hojný v ľadovcových potokoch. Kremík má tendenciu tvoriť rôzne „koloidné minerály“, v ktorých sa molekuly oxidu kremičitého vzájomne viažu a priťahujú vodu. V tejto konfigurácii niekedy uväznia iné minerály, napr. draslík, horčík alebo voľný ión vodíka.

Biologické a vedecké súvislosti

Úloha a potreba kremíka sa ešte stále skúma. Je však známe, že zo všetkých telesných tkanív je kremík najviac zastúpený v aorte, priedušnici, pľúcach a spojivových tkanivách a v kostiach.⁽³⁾ Tu zabezpečuje elasticitu a pevnosť tým, že vystužuje bielkovinové štruktúry. ⁽⁴⁾

Uvádza sa, že niektoré dlhoveké populácie (Hunza, Pakistan) môžu čiastočne vďačiť za ich dlhovekosť vysokej koncentrácii kremíka v ich vodných zdrojoch.^(12)(13)

Aeróbne kardiovaskulárne zdravie

Zdá sa, že množstvo kremíku v koronárnych tepnách klesá s vekom a s rozvojom artériosklerózy, čo môže znamenať, že sa podieľa na znižovaní rizika srdcových ochorení.⁽³⁾

Kostrové svaly a kondícia

Keď bol šiestim mužom cyklistom podávaní kremík (ako koloidný silikát) celkovo 1 g v troch rozdelených dávkach počas jedného týždňa pred 40 km jazdou na bicykli, zistilo sa že skupina, ktorej bol podávaný kremík nevykazovala žiadne významné rozdiely v tepe, priemere VO2, priemernej záťaži srdca (workload), ale produkovala menej laktátu v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo.⁽¹²⁾

Okrem vitamínu D, fosforu a niektorých hormónov sa kremík tiež zúčastňuje na príjme vápnika z potravy. ⁽⁴⁾ Podporuje najmä vstrebávanie a využite vápnika v tele, čím pomáha predchádzať vzniku osteoporózy.

Imunita

Kremík aktivuje fagocyty, ktoré likvidujú patogény vniknuté do tela.⁽⁴⁾

Tým posilňuje imunitný systém. Ďalej na seba viaže odumreté a poškodené tkanivá, hnis  a mikroorganizmy, čo pozitívne vplýva na hojenie rán. Rany sa hoja rýchlejšie a čo je dôležité bez jaziev.⁽²⁾

Pokožka

Pri testoch in vitro hydrid kremíka chránil bunky pred poškodením spôsobeným svetlom, pravdepodobne kvôli jeho antioxidačným vlastnostiam.⁽¹⁴⁾

Kremík tiež pravdepodobne ovplyvňuje tvorbu kolagénu.⁽⁵⁾ Z čoho vyplýva, že zlepšuje elasticitu pokožky a má pozitívny vplyv na kožné choroby, akné a obmedzovanie tvorby vrások.⁽⁷⁾

Kremík má vplyv na kvalitu a rast vlasov. Potraviny s vyšším obsahom tohto minerálu pomáhajú pri lámavosti nechtov.⁽⁶⁾  

Prejavy nedostatku

Pri nesprávnom stravovaní s uprednostnením prevažne priemyselne spracovaných potravín, môže dôjsť k nedostatku kremíka. Prejavuje sa slabosťou väzivového tkaniva, paradentózou, náchylnosťou na zubný kaz a vypadávaním vlasov. ⁽⁴⁾

Nízky príjem kremíka je spojený aj s poruchou rastu kostí, tvorby kolagénu a chrupavky (Beňo, 2003). Tieto príznaky väčšinou vedú k zvýšenému riziku vzniku osteoporózy.⁽⁸⁾

Nedostatok spôsobuje oslabenie steny tepien.⁽⁹⁾ Môže tiež zvýšiť riziko vzniku aterosklerózy a srdcových ochorení.⁽¹⁰⁾

Medzi časté prejavy nedostatku kremíka patrí:

• lámanie nechtov;
• celulitída a suchá pokožka⁽⁸⁾
• zriedkavo sa vyskytuje aj krvácavosť
• tvorba modrín⁽¹¹⁾
• ovplyvňuje fyzickú vytrvalosť tým, že znižuje výdrž⁽¹⁰⁾

Následky predávkovania

Následky predávkovania doteraz neboli u ľudí pozorované.⁽⁴⁾

Prírodné zdroje

Kremík sa nachádza v rastlinách, ktoré tvoria odolné vlákna. Strava bohatá na vlákninu, hodnotné zrná, strukoviny nás zásobuje aj kremíkom. K prírodným zdrojom kremíka patria: banány, pivo, zelené fazuľky, petržlen, raž, pšenica.⁽⁸⁾

Odporúčaná denná dávka (ODD)

Odporúčané denné množstvo, ktoré je potrebné dodať organizmu, je minimálne 20 až 30 mg, aby sa vyrovnalo množstvo kremíka, ktoré sa vylúči cez obličky, črevá a vlasy. ⁽⁴⁾

Literatúra

1. Jirkovský, R., Tržil, J., Mažáriová, G. 1981. Abeceda chemických prvkov. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Alfa, 1981. 240 s.
2. Zachar, D. 2004. Humánna výživa II.: Živiny. 1. vyd. Zvolen: Technická univerzita, 2004. 217 s. ISBN 80-228-1293-5
3. Ursell, A. 2004. Vitamíny a minerály: Doplňky pro zdraví a vitalitu inspirované přírodou. 1. vyd. Bratislava: Noxi, 2004. 128 s. ISBN 80-89179-00-2
4. Hopfenzitzová, P. 1999. Minerálne látky: Aby sme boli fit. 1. vyd. Bratislava: Media klub, 1999. 88 s. ISBN 80-88963-04-04
5. Bukovský, I. 2013. Návod na prežite pre ženu. 1. vyd. Bratislava: AKV – ambulancia klinickej výživy, 2009. 346 s. ISBN 978-80-970230-9-6
6. Mandžuková, J. 2012. Čo vám chýba, keď… 1. vyd. Bratislava: Príroda, 2012. 180 s. ISBN 978-80-07-019998-0
7. Mandžuková, J. 2013. Liečivá sila vitamínov a minerálnych látok. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 2013. 280 s. ISBN 978-80-07-02261-4
8. Zittlau, J. 2012. Ako sa liečiť vhodnou stravou. 2. vyd. Brno: Computer Press, 2012. 224 s. ISBN 978-80-251-1907-5
9. Foster, V. 1994. New start – Nový začiatok. 1. vyd. Vrútky: Advent Orion, 1994. 230 s. ISBN 80-88719-09-7
10. Haas, E., Levin, B., 2006. Staying Healthy With Nutrition. The Complete Guide to Diet and Nutritional Medicine. Berkeley: Celestial Arts, 928s., ISBN 1587611791
11. Červená, D., Červený, K. 1994. Liečba výživou: Encyklopédia liečivých potravín. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Neografia Martin, 1994. 216 s. ISBN 80-85186-56-X
12. Purdy Lloyd KL, et al. Clinical Effects of a Dietary Antioxidant Silicate Supplement, Microhydrin^®, on Cardiovascular Responses to Exercise. J Med Food. (2004)
13. Jacqmin-Gadda H, et al. Silica and aluminum in drinking water and cognitive impairment in the elderly. Epidemiology. (1996)
14. Stephanson CJ, Stephanson AM, Flanagan GP. Antioxidant capability and efficacy of Mega-H silica hydride, an antioxidant dietary supplement, by in vitro cellular analysis using photosensitization and fluorescence detection. J Med Food. (2002)